Dane do vrecka 2023 – praktický sprievodca slovenským daňovým systémom

Priatelia a obchodní partneri, 

geopolitická situácia v uplynulom roku uštedrila ekonomike po pandémii ďalšiu ranu. Nastupujúcu krízu by mali pomôcť prekonať aj niektoré zmeny v daňových zákonoch – spresnenia v oblasti transferového oceňovania či zníženia DPH a zvýšenia daňového bonusu na dieťa. Naplniť rozpočet by malo zdaňovanie úrokov z dlhopisov pre nerezidentov, ako aj povinnosť vrátiť odpočítanú DPH z neuhradených faktúr. 

Zmeny na poslednú chvíľu bez dostatočnej odbornej diskusie však na stabilite podnikateľskému prostrediu nepridávajú. Sme pripravení pomôcť, či už hájiť Vaše záujmy v odborných diskusiách so zákonodarcami, alebo zaviesť efektívne automatizované procesy v oblasti financií. Tým získate zdroje na kľúčové aktivity Vášho podnikania a my sa postaráme o bezproblémový chod Vášho finančného oddelenia. Byť Vaším partnerom pre nás znamená spoločne čeliť výzvam.

 

Christiana Serugová

Partner, Daňové a právne oddelenie

Dagmar Haklová

Partner, Daňové a právne oddelenie

Pozrite si aktuálne daňové predpisy a pravidlá, alebo si stiahnite nášho sprievodcu nižšie.

Daň z príjmov

Daň z príjmov fyzických osôb („FO“)

Daňová rezidencia

  • FO sa považuje za slovenského daňového rezidenta, ak:
    • má v SR trvalý pobyt, alebo
    • sa zdržiava v SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, či už súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, alebo
    • má v SR bydlisko.

Predmet dane

  • Slovenskí daňoví rezidenti podliehajú dani z ich celosvetových príjmov (možnosť využitia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia („ZZDZ“)).
  • Slovenskí daňoví nerezidenti podliehajú dani z ich príjmov zo zdrojov na území SR.
  • Príjem môže byť predmetom dane v SR bez ohľadu na to, kde je vyplácaný.
  • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Sadzba dane

  • Sadzba dane z príjmov FO je, až na určité výnimky, nasledovná:
    • 19 % – základ dane do výšky 41 445,46 EUR,
    •  25 % – prevyšujúca časť základu dane nad uvedený limit.
  • Niektoré druhy príjmov z podnikania FO podliehajú 15 % sadzbe dane. Špecifické príjmy z (držby) kapitálového majetku (napr. úroky) sa zahŕňajú do osobitného základu dane so sadzbou dane 19 %.
  • Dividendy vyplatené zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce sa najskôr 1. januára 2017 podliehajú sadzbe dane 7 %, v prípade daňovníkov nezmluvného štátu 35 %. Dividendy vyplatené zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobia 2004 – 2016 nie sú predmetom dane.

Základ dane

  • Základ dane z príjmov FO tvoria príjmy z rôznych zdrojov:
    • príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania),
    • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu a
    • ostatné príjmy.
  • Základ dane z príjmov zamestnanca tvoria všetky príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) znížené o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie. Základ dane možno následne znížiť aj o iné položky odpočítateľné od základu dane (pozri nižšie).
  • Od zvyšných zdaniteľných príjmov sú vo všeobecnosti odpočítateľné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto zdaniteľných príjmov (až na špecifické výnimky).

Príjmy oslobodené od dane

  • Určité druhy príjmov (napr. príjmy z predaja či prenájmu nehnuteľnosti alebo príjmy z príležitostných činností) sú za určitých podmienok úplne/čiastočne oslobodené od dane z príjmov FO.

Položky odpočítateľné od základu dane

  • Základné položky odpočítateľné od základu dane možno vo všeobecnosti uplatniť iba pri príjmoch zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
  • Ide napr. o nezdaniteľné minimá na daňovníka a jeho manželku/manžela, daňový bonus na dieťa alebo na zaplatené úroky pri hypotéke pre mladých. Zákon stanovuje podmienky na priznanie nároku a spôsob výpočtu týchto položiek.
  • Nasledujúce tabuľky sumarizujú základné položky odpočítateľné od základu dane.

Nezdaniteľné minimum na daňovníka

Nárok

Každý daňovník

 

Pre základ dane

Ročný základ dane (EUR)

 

Mesačný základ dane (EUR)

Do 21 754,18

Od 21 754,19

do 41 445,45

Od

41 445,46

Do

1 812,84

Od 1 812,85

do 3 453,79

Od

3 453,80

Nezdaniteľné miminum (EUR) 4 922,82 Progresívne znižovanie 0,00 410,24

Progresívne

znižovanie

0,00

Nezdaniteľné minimum na manželku/manžela

 

Nárok

- daňový rezident žijúci v spoločnej domácnosti s manželkou/ manželom (po splnení určitých podmienok)

- daňový nerezident, ak príjmy, ktoré dosahuje zo zdrojov v SR, prekročia 90 % jeho celkových príjmov (po splnení určitých podmienok)

 

Pre základ dane

Ročný základ dane (EUR)

Do

41 445,46

Od 41 445,47

do 59 448,90

Od

59 448,91

Nezdaniteľné minimum na manželku/ manžela (EUR)

 

Rozdiel

medzi 4 500,86 EUR a ročným príjmom manželky/manžela

 

Progresívne znižovanie

 

0,00

Daňový bonus na dieťa

 

Nárok

- daňový rezident na každé vyživované dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti (po splnení určitých podmienok)

- daňový nerezident, ak príjmy, ktoré dosahuje zo zdrojov v SR, prekročia 90 % jeho celkových príjmov (po splnení určitých podmienok)

 

Daňový bonus na dieťa

1 680,00 EUR/rok (140,00 EUR/mesiac) na jedno dieťa vo veku do 18 rokov

600,00 EUR/rok (50,00 EUR/mesiac) na jedno dieťa vo veku od 18 rokov (vrátane)

Zároveň je daňový bonus najviac:

- 20 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati,

- 27 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch,

- 34 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch,

- 41 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch,

- 48 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch,

- 55 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch.

Daňové straty

  • Daňové straty, ktoré vzniknú z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, možno odpočítať najviac počas 5 nasledujúcich zdaňovacích období, avšak len do výšky 50 % základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (50 % limit sa nevzťahuje na mikrodaňovníkov).

Daňová registrácia

  • Registračnú povinnosť majú všetky FO, ktoré i) na území SR získali povolenie na podnikanie, ii) začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo iii) prenajali nehnuteľnosť, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala.
  • Registračná povinnosť sa nevzťahuje na FO, ktorá má iba príjmy zo závislej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy alebo iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, prípadne kombináciu týchto príjmov.

Daňové priznanie a platenie daní

  • Až na určité výnimky vo všeobecnosti platí, že daňové priznanie musí podať každý, kto podlieha slovenskej dani z príjmov FO a jeho zdaniteľné príjmy v danom roku presiahnu limit (2 461,41 EUR na rok 2023).
  • Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa končí 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem dosiahnutý. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 mesiace, za určitých podmienok o 6 mesiacov.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

  • Daňovník môže poukázať 2 % (resp. 3 %, ak splní určité podmienky) zaplatenej dane za rok 2022 ním určenému oprávnenému prijímateľovi.

Zdravotné a sociálne poistenie

  • Príjem zo závislej činnosti a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podliehajú odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Vymeriavacím základom je vo všeobecnosti celkový zdaniteľný príjem.
  • Špecifické príjmy (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti alebo dividendy zo ziskov za zdaňovacie obdobie začínajúce sa najskôr 1. januára 2017) nie sú predmetom odvodov v SR.
  • Nasledujúce tabuľky sumarizujú odvody na zdravotné a sociálne poistenie pre príjmy zo závislej činnosti.

Prehľad odvodov na zdravotné a sociálne poistenie

Zamestnanec

Sadzba

Maximálny mesač  ný vymeriavací základ na rok 2023 (EUR)

Maximálna mesačná výška odvodov na rok 2023 (EUR)

Zdravotné poistenie

4 % nie je stanovený nie je stanovená
Sociálne poistenie, z čoho: 9,4 % 8 477,00 796,83

Nemocenské

1,4 %

8 477,00

118,67

Dôchodkové

4 %

8 477,00

339,08

Trvalá invalidita

3 %

8 477,00

254,31

Nezamestnanosť

1 %

8 477,00

84,77

Zamestnávateľ

Sadzba

Maximálny mesačný vymeriavací základ na rok 2023 (EUR)

Maximálna mesačná výška odvodov na rok 2023 (EUR)

Zdravotné poistenie

10 %

nie je stanovený

nie je stanovená

Sociálne poistenie, z čoho:

24,4 %

8 477,00

2 068,37

Nemocenské

1,4 %

8 477,00

118,67

Dôchodkové

14 %

8 477,00

1 186,78

Trvalá invalidita

3 %

8 477,00

254,31

Nezamestnanosť

1 %

8 477,00

84,77

Garančné poistenie

0,25 %

8 477,00

21,19

Rezervný fond

4,75 %

8 477,00

402,65
  • Okrem týchto odvodov na sociálne poistenie musí zamestnávateľ odvádzať aj odvody na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnanca.

 

Daň z príjmov právnických osôb („PO“)

Daňová rezidencia

  • Za daňového rezidenta sa považuje PO, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Predmet dane

  • Slovenskí daňoví rezidenti podliehajú dani z ich celosvetových príjmov (možnosť využitia ZZDZ).
  • Slovenskí daňoví nerezidenti sú zdaňovaní len z príjmov zo zdrojov na území SR.
  • Neexistuje možnosť skupinového zdanenia PO.
  • Osobitnou kategóriou je mikrodaňovník, t. j. PO, s výnimkou závislých osôb, ktorej výnosy nepresahujú 49 790 EUR, pričom pre túto kategóriu daňovníkov sú dostupné určité daňové výhody.

Sadzba dane

  • Základná sadzba dane za rok 2022 je 21 %.
  • PO, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy (výnosy) najviac 49 790 EUR, môžu použiť zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 %. 

Základ dane

  • Základom dane je vo všeobecnosti výsledok hospodárenia určený podľa zákona o účtovníctve a upravený na daňové účely.
  • V prípade vykazovania výsledku hospodárenia podľa IFRS sa pri určení základu dane vychádza buď:
    • z výsledku hospodárenia podľa IFRS upraveného na daňové účely spôsobom ustanoveným Ministerstvom financií SR (tzv. IFRS mostík), alebo
    • z výsledku hospodárenia, ktorý by daňovník vyčíslil, ak by účtoval v systéme podvojného účtovníctva podľa slovenských účtovných štandardov.
  • V prípade daňových nerezidentov, ktorí nemajú povinnosť viesť účtovníctvo a ani sa ho nerozhodnú viesť, sa vychádza z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) alebo sa po dohode s daňovým úradom použije iná metóda.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

  • Určité druhy príjmov PO nie sú predmetom dane. Ide napr. o podiely na zisku vykázanom po 1. januári 2004, podiely na likvidačnom zostatku a vyrovnávacie podiely vyplácané akcionárom, na ktoré im vznikol nárok po 1. januári 2004 (až na určité výnimky), alebo príjem získaný darovaním alebo dedením.

Príjmy oslobodené od dane

  • Za určitých podmienok sú niektoré druhy príjmov/ich časť od dane oslobodené. Ide napr. o:
    • úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov/pôžičiek/dlhopisov, ako aj licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území SR daňovníkovi členského štátu EÚ („ČŠ EÚ“),
    • príjmy z odplát za poskytnutie práva na použitie daňovníkom vytvoreného chráneného patentu, úžitkového vzoru alebo softvéru (tzv. základný patent box),
    • príjmy z predaja výrobkov, ktoré boli vyrobené pomocou chráneného patentu alebo úžitkového vzoru (tzv. rozšírený patent box) atď.
  • Podmienky oslobodenia je potrebné skúmať individuálne.

Daňové výdavky

  • Všeobecne sa za daňový výdavok považuje výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
  • Na preukázanie vynaloženia daňových výdavkov musí mať daňovník k dispozícii príslušnú dokumentáciu (napr. faktúry alebo zmluvy).
  • Daňový zákon zároveň limituje daňovú uznateľnosť niektorých typov nákladov. Príkladom sú náklady na využívanie majetku na osobnú spotrebu, náklady na pohonné hmoty, špecifické náklady uznateľné až po zaplatení (nájomné, licenčné poplatky, poplatky za účtovné, daňové, právne a riadiace služby a iné) a niektoré náklady zamestnávateľa na zamestnancov, ktorých uznateľnosť je podmienená splnením detailne stanovených špecifických podmienok.

Daňové straty

  • Daňovú stratu možno odpočítavať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najviac však do výšky 50 % základu dane vykázaného za príslušné zdaňovacie obdobie. Toto obmedzenie neplatí pre mikrodaňovníkov.
  • Straty vykázané pred rokom 2020 možno odpočítavať rovnomerne počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

Vybrané oblasti dane z príjmov právnických osôb

Dividendy

  • Dividendy vyplatené PO zo zisku dosiahnutého po 1. januári 2004 nie sú, až na určité výnimky, predmetom dane.
  • Dividendy vyplácané slovenským daňovým rezidentom – fyzickej osobe alebo slovenskému daňovému nerezidentovi môžu byť v niektorých prípadoch predmetom zrážkovej dane (pre viac informácií pozri časť Zrážková daň).

Úroky

  • Úroky sú vo všeobecnosti daňovo uznateľné (po splnení určitých podmienok).
  •  Výnimkou sú nasledujúce položky:
    • úroky z pôžičiek a úverov poskytnutých závislými osobami – uznateľné najviac do výšky 25 % hodnoty upraveného ukazovateľa EBITDA,
    • úroky z úverov na obstaranie akcií/obchodných podielov – uznateľné až v období, keď dôjde k predaju týchto akcií/obchodných podielov, a ak príjem z ich predaja nie je oslobodený od dane.
    • S účinnosťou od 1. 1. 2024 aj suma čistých úrokových nákladov („ČN“) presahujúca 30 % ukazovateľa „daňová EBITDA“ u daňovníka, ktorého ČN v zdaňovacom období budú vyššie ako 3 mil. EUR, pričom pod ČN sa rozumie suma, o ktorú všetky výdavky (náklady) spojené s akýmikoľvek formami získavania finančných prostriedkov u daňovníka v pozícii dlžníka v príslušnom zdaňovacom období presiahnu úrokové (a iné ekonomicky rovnocenné) výnosy vznikajúce u tohto daňovníka v pozícii veriteľa; ČN nezahrnuté do základu dane podľa uvedeného pravidla sa za splnenia určitých podmienok budú môcť zahrnúť do základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
  • Úroky, ktoré platí slovenský daňový rezident slovenskému daňovému nerezidentovi, sú predmetom zrážkovej dane (pre viac informácií pozri časť Zrážková daň).

Daňové odpisy

  • Daňové odpisy možno uplatniť pri dlhodobom hmotnom (aj v prípade finančného prenájmu) a nehmotnom majetku.
  • Výška daňových odpisov dlhodobého nehmotného majetku (okrem goodwillu) sa rovná výške účtovných odpisov.
  • Dlhodobý hmotný majetok je zaradený do jednotlivých odpisových skupín, na ktoré sa vzťahujú nasledovné doby odpisovania:

Odpisová
skupina

Doba odpisovania
(roky)

Príklady

0 2 elektromobily

1

4

motorové vozidlá, kancelárske stroje a počítače

2

6

motory, chladiace a mraziace zariadenia, niektoré výrobné stroje a zariadenia

3

8

majetok technologického charakteru, turbíny, pece

4

12

montované budovy z betónu a kovov, klimatizačné zariadenia, výťahy 

5

20

výrobné a obchodné budovy a stavby

6

40

bytové a administratívne budovy a stavby

  • Niektoré typy majetkov sú vylúčené z odpisovania.
  • Postup odpisovania, ako aj špecifické pravidlá pre určité druhy majetkov ustanovuje daňový zákon.
  • Daňovník môže uplatňovanie daňových odpisov majetku prerušiť a následne pokračovať v jeho odpisovaní.

Kapitálové zisky a cenné papiere

  • Príjem z prevodu akcií, účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského podielu v družstve je vo všeobecnosti zdaniteľný v SR pre slovenských daňových rezidentov a nerezidentov (keď má spoločnosť/družstvo sídlo v SR).
  • Príjem z predaja akcií a obchodných podielov dosiahnutý slovenským daňovým rezidentom alebo stálou prevádzkarňou daňového nerezidenta môže byť, až na určité výnimky a po splnení stanovených podmienok (napr. doba držby podielov alebo výkon funkcií v SR), od dane oslobodený.
  • V prípade nerezidentov bez stálej prevádzkarne v SR môže byť zdanenie zamedzené na základe príslušnej ZZDZ.
  • Daňovú uznateľnosť výdavkov súvisiacich s kapitálovým ziskom je potrebné posudzovať individuálne.

Podnikové kombinácie

  • Nepeňažné vklady, zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností možno realizovať na daňové účely prevažne iba v tzv. reálnych hodnotách.
  • Metódu tzv. pôvodných cien možno použiť za určitých podmienok pri cezhraničných kombináciách.

Zdaňovacie obdobie

  • Zdaňovacím obdobím je buď kalendárny rok, alebo hospodársky rok, ktorý, až na určité výnimky, tvorí 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
  • O zmene zdaňovacieho obdobia musí daňovník v stanovenej lehote informovať daňový úrad.

Daňové priznanie a platenie daní

  • Daňové priznanie k dani z príjmov PO sa podáva do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu možno predĺžiť o 3  kalendárne mesiace (v niektorých prípadoch o 6), no treba o tom včas upovedomiť daňový úrad.
  • Daň na úhradu je splatná v riadnej alebo predĺženej lehote na podanie daňového priznania.
  • Spoločnosť, ktorej daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie presiahla 5 000 EUR, je povinná platiť preddavky na daň z príjmov PO.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

  • Daňovník môže poukázať 1 % (resp. 2 %, ak splní určité podmienky) zaplatenej dane ním určeným oprávneným prijímateľom.

Zdanenie zahraničných osôb

Všeobecné princípy

  • Slovenskí daňoví nerezidenti podliehajú dani iba z príjmov, ktoré im plynú zo zdrojov na území SR.
  • Príslušná ZZDZ však môže v SR úplne alebo čiastočne obmedziť zdanenie príjmu slovenského daňového nerezidenta, ktorý mu plynie zo zdrojov na území SR.

Organizačná zložka zahraničnej spoločnosti

  • Zriaďovateľ organizačnej zložky má, rovnako ako slovenská spoločnosť, povinnosť daňovej registrácie, podania daňového priznania, platenia dane a preddavkov na daň. Organizačná zložka má tiež povinnosť postupovať v zmysle slovenských postupov účtovania.
  • Pravidlá zdaňovania stálej prevádzkarne sa primerane použijú aj v prípade organizačnej zložky.

Stála prevádzkáreň (SP)

  • Stála prevádzkareň nemusí byť nevyhnutne zapísaná do Obchodného registra SR, ale zahraničná spoločnosť, ktorej stála prevádzkareň vznikne, je zdaniteľnou osobou v SR.
  • Stála prevádzkareň najčastejšie vzniká, ak na území SR:
    • zahraničná spoločnosť nepretržite alebo opakovane používa trvalé miesto alebo zariadenie na svoje podnikateľské aktivity, alebo
    • opakovane sprostredkováva služby prepravy a ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy, alebo
    • v mene zahraničnej spoločnosti koná osoba, ktorá opakovane prerokováva, sprostredkováva alebo zohráva hlavnú úlohu pri koncipovaní zmlúv, ktoré sú následne uzavreté v mene daňovníka, alebo
    • ak doba poskytovania služieb zahraničnou spoločnosťou alebo osobami pracujúcimi pre túto zahraničnú spoločnosť v SR presahuje 6 mesiacov v akomkoľvek 12-mesačnom období.
  • Podmienky vzniku stálej prevádzkarne môžu byť bližšie upravené príslušnou ZZDZ.
  • Zahraničná spoločnosť, ktorej vznikne stála prevádzkareň, má rovnako ako slovenská spoločnosť povinnosť registrácie na účely dane, podania daňového priznania, platenia dane a preddavkov na daň.
  • Daňový zákon stanovuje špecifický postup pre vyčíslenie základu dane stálej prevádzkarne.

Zrážková daň a zabezpečenie dane

 

Štandardná sadzba

Nespolupracujúci štát*

Dividendy (zo zisku dosiahnutého po 1. januári 2017) 0/7 %** 35 %
Platby za služby poskytnuté na území SR (ak nie sú poskytnuté stálou prevádzkarňou)

19 %

35 %

Úhrady za služby poradenstva (obchodné, technické, iné), spracovanie dát, marketing (až na určité výnimky), riadiacu a sprostredkovateľskú činnosť, t. j. za služby poskytnuté bez fyzickej prítomnosti

19 % 35 %

Licenčné poplatky***

19 %

35 %

Úroky z pôžičiek, vkladov alebo dlhopisov***

19 %

35 %

Nájomné hnuteľných vecí

19 %

35 %

* V prípade príjmov platených daňovníkom nespolupracujúceho štátu, ktorý nie je uvedený v zozname uverejnenom Ministerstvom financií SR (napr. štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú ZZDZ alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní atď.), sa uplatní sadzba 35 %.

** 7 % len v prípade výplaty dividend fyzickej osobe.

*** Úroky a licenčné poplatky vyplácané spriazneným spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v krajinách EÚ, nie sú pri splnení určitých podmienok predmetom zrážkovej dane.

  • ZZDZ môže znížiť sadzbu zrážkovej dane až na nulu.
  • Niektorí daňovníci, vo väčšine prípadov daňoví rezidenti ČŠ EÚ, môžu považovať daň zrazenú z niektorých typov príjmu za preddavok na daň a odpočítať si ju v daňovom priznaní.
  • FO alebo PO môžu mať povinnosť zrážať sumu na zabezpečenie dane z určitých príjmov slovenských nerezidentov zo zdroja na území SR, ak títo nie sú daňovými rezidentmi v inom ČŠ EÚ.
  • Na základe žiadosti vystaví daňový úrad potvrdenie o zaplatení zrážkovej dane a zabezpečenia dane.

Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami 

  • Ide o nástroj, ktorým boli implementované vybrané opatrenia BEPS (boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov) do jednotlivých ZZDZ. V prípade SR na základe dohovoru môže byť postupne modifikovaných 64 bilaterálnych ZZDZ.

Transferové oceňovanie

Všeobecné princípy transferového oceňovania

  • Na účely dane z príjmov musia byť ceny a podmienky v transakciách medzi závislými osobami (zahraničnými aj tuzemskými) stanovené na trhovej úrovni – teda v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
  • Závislou osobou je:
    • blízka osoba,
    • ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt, príp.
    • osoba alebo subjekt, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku.
  • Na účely overenia súladu s princípom nezávislého vzťahu sa používa niektorá z metód transferového oceňovania. Daňovník môže za poplatok (5 000 – 30 000 EUR) požiadať správcu dane o jej jednostranné alebo viacstranné odsúhlasenie.
  • Pri daňovej kontrole zameranej na transferové oceňovanie môže daňový úrad pri tuzemských kontrolovaných transakciách vyrubiť daň spätne do 6 rokov. Pri cezhraničných transakciách, pri ktorých sa uplatňujú medzinárodné zmluvy, môže byť daň vyrubená spätne až za 11 rokov.

Dokumentácia k transferovým cenám

  • Daňovníci sú na účely transferového oceňovania povinní viesť dokumentáciu v príslušnom rozsahu.
  • Na výzvu daňových orgánov sú povinní ju predložiť do 15 dní. Výzva môže byť daňovníkovi doručená už v prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za dané obdobie.
  • Jednotlivé kategórie daňovníkov môžu mať povinnosť viesť skrátenú, základnú alebo úplnú dokumentáciu. Niektoré nevýznamné transakcie postačí uviesť vo formulári daňového priznania.
  • Spolu s úplnou dokumentáciou je daňovník povinný mať vypracovanú aj porovnávaciu štúdiu. Práve ňou preukáže súlad svojich kontrolovaných transakcií s princípom nezávislého vzťahu. Počas daňovej kontroly sa odporúča daňovníkovi predložiť porovnávaciu štúdiu aj v prípade, ak to usmernenie nevyžaduje. Ak ju daňovník nemá, správca dane si vypracuje vlastnú. 
  • Ak cena/ziskovosť daňovníka nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, správca dane vyrubí dodanenie podľa mediánu porovnávacej štúdie.

Štandard výkazu činností závislých osôb (Country-by-Country reporting alebo „CbCR“)

  • Subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny nadnárodných spoločností definovaných zákonom a s konsolidovanými výnosmi skupiny minimálne 750 mil. EUR, sú povinné podať v SR buď CbCR správu, alebo oznámenie o tom, ktorý člen ich skupiny a v ktorej jurisdikcii túto správu za ne v príslušnom období podáva.
  • Za nepodanie oznámenia aj samotnej CbCR správy hrozia pokuty.

Mechanizmus riešenia cezhraničných daňových sporov

  • Postup týkajúci sa riešenia prípadných sporov (t. j. dvojitého zdanenia) medzi SR a štátom, s ktorým SR uzavrela ZZDZ, alebo zmluvným štátom arbitrážneho dohovoru je upravený zákonom o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.
  • Viac svetla do riešenia daňových sporov vniesol aj mnohostranný dohovor MLI (tzv. Multilateral Instrument), ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2019 a ktorý modifikoval príslušné ZZDZ

Pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam

Zdanenie pri odchode

  • Presun individuálneho majetku, podnikateľskej činnosti a daňovej rezidencie zo SR podlieha zdaneniu pri odchode.
  • Daňový zákon špecificky definuje postup pri výpočte základu dane, ako aj ďalšie povinnosti/možnosti daňovníka týkajúce sa zdanenia pri odchode.

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti („CFC“)

  • Príjmy CFC sa zdaňujú v SR tak, že do základu dane slovenskej materskej spoločnosti sa zahrnie aj základ dane CFC (v určitých prípadoch) v rozsahu, v akom bude priraditeľný majetku a rizikám súvisiacim s významnými funkciami slovenskej spoločnosti, ktorá túto CFC riadi a kontroluje.
  • Za CFC daňovníka sa považuje PO alebo subjekt so sídlom v zahraničí kontrolovaný slovenskou spoločnosťou v prípade, že splní určité podmienky dané zákonom.

Hybridné nesúlady

  • Nové pravidlá zamedzujú znižovaniu základu dane využívaním hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení napr. finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v cezhraničnom kontexte.
  • Pravidlá sa vzťahujú predovšetkým na situácie medzi závislými osobami, prípadne situácie medzi spoločnosťou a jej stálou prevádzkarňou alebo medzi stálymi prevádzkarňami.
  • Od 1. januára 2022 nadobudla účinnosť úprava týkajúca sa zdaňovania reverzného hybridného subjektu.

Investičná pomoc, stimuly, kurzarbeit, superodpočet a patent box

  • Regionálna investičná pomoc – žiadosť môžu podať FO a PO, ktoré majú miesto podnikania alebo sídlo na území SR, pričom podporovanými oblasťami sú priemyselná výroba, technologické centrá (alebo ich kombinácia) a centrá podnikových služieb.
  • Stimuly pre výskum a vývoj – uchádzať sa môžu FO a PO s cieľom zlepšiť úroveň výskumu a vývoja, pričom podporovanými oblasťami sú základný výskum, aplikovaný výskum alebo experimentálny vývoj, vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva a dočasné pridelenie vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja.
  • Kompenzácie – žiadateľom môžu byť energeticky náročné podniky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v príslušnej legislatíve.
  • Pre každú z podporovaných oblastí sú stanovené intenzity a formy pomoci, ako aj špecifické podmienky oprávnenosti, ktoré musia žiadatelia o regionálnu investičnú pomoc/stimuly/kompenzácie splniť.
  • Superodpočet – možno využiť bez žiadania a je dostupný pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj. Možnosť dodatočného odpočtu nákladov z vybraných strojov a zariadení vrátane softvéru existuje pre tých daňovníkov, ktorí realizujú špecifický investičný plán a splnia podmienky dané zákonom. 
  • Patent box (osobitný daňový režim) – daňové oslobodenie si môžu uplatniť daňovníci, ktorí na Slovensku vyvíjajú patenty, úžitkové vzory a softvér (nehmotné aktíva).

Zákon o dani z príjmov špecificky stanovuje podmienky, ako aj postup uplatnenia odpočtov.

Daň z pridanej hodnoty a clá

 

Daň z pridanej hodnoty a clá

DPH registrácia

  • Povinnosť registrovať sa na účely DPH má:
    • každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo bydlisko, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR a
    • ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 EUR, pričom existuje aj možnosť dobrovoľnej registrácie pred dosiahnutím tohto obratu.

Od 1. 1. 2023 túto povinnosť nemajú zdaniteľné osoby, ktoré vykonávajú výhradne poisťovacie služby, finančné služby a dodanie a nájom nehnuteľností oslobodené od dane.

  • Zahraničnej osobe môže vzniknúť povinnosť registrovať sa na účely DPH v SR (napr. pred dodaním tovaru alebo služby), ak sa neuplatňuje prenos daňovej povinnosti na odberateľa.
  • Akákoľvek zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, alebo PO, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, musí v niektorých prípadoch podať žiadosť o registráciu na účely DPH za účelom platenia dane alebo vykazovania dodávky služieb (napr. prijatie/poskytnutie určitých služieb z/do iného ČŠ EÚ, nadobudnutie tovaru z iného ČŠ EÚ).
  • Uplatňuje sa automatická DPH registrácia zdaniteľných osôb, ktoré dodávajú stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok, ak nie sú oslobodené od dane podľa zákona a ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 EUR.

DPH skupina

  • V SR je možné vytváranie DPH skupín. Transakcie medzi členmi DPH skupiny nie sú predmetom DPH.

Konsignačný sklad

  • „Call-off stock“ režim harmonizovaný v rámci EÚ sa aplikuje vtedy, keď zahraničný dodávateľ premiestni svoj tovar z iného ČŠ EÚ do skladu na Slovensku pre vopred známeho odberateľa bez toho, aby na neho previedol vlastnícke právo k danému tovaru. K dodaniu tovaru bude dochádzať až v momente vyskladnenia tovaru odberateľom.
  • Po splnení podmienok nie je dodávateľ povinný registrovať sa na účely DPH na Slovensku z titulu premiestnenia vlastného tovaru.

Sadzba DPH

  • Základná sadzba pre DPH je vo výške 20 %.
  • Znížená sadzba vo výške 10 % sa uplatňuje napr. na niektoré základné potraviny (mäso, mlieko, maslo), niektoré farmaceutické produkty, niektoré zdravotné pomôcky, niektoré knihy či podobné produkty, špecificky vymedzené ubytovacie služby, určité zdravé potraviny (napr. mliečne výrobky, ovčia bryndza, med, veľká časť ovocia a zeleniny, ovocné a zeleninové šťavy a i.) a printové médiá. V období január – marec 2023 sa znížená sadzba uplatňuje aj na vybrané športové služby (vleky a pod.) a reštauračné a stravovacie služby.

Osobitná úprava uplatňovania DPH

  • Vybraní tuzemskí platitelia dane majú možnosť využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane z predaja na základe prijatia platby za predaj tovaru alebo služby (tzv. cash accounting).
  • Pri predaji tovaru na diaľku z územia tretích štátov  je možné využiť osobitnú úpravu iOSS (importný one-stop shop).  Pre transakcie v rámci EÚ je možné využiť schému OSS (one-stop shop).

Samozdanenie v sektore stavebníctva

  • V sektore stavebníctva je v prípade niektorých plnení medzi dvomi slovenskými platiteľmi DPH zavedený prenos daňovej povinnosti na odberateľa (tzv. samozdanenie). Ide napr. o dodanie stavebných prác, dodanie stavieb na základe zmluvy o dielo a dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak spadajú pod špecifické štatistické zatriedenie.

Oslobodené dodávky

  • Medzi oslobodené dodávky bez možnosti odpočtu DPH na vstupe patria napr. poštové služby, finančné a poisťovacie služby, výchovné a vzdelávacie služby, rozhlasové a televízne vysielanie, služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej pomoci, dodanie a nájom nehnuteľností (s niekoľkými výnimkami) a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.
  • Medzi oslobodené dodávky s možnosťou odpočtu DPH na vstupe patrí napr. intrakomunitárne dodanie tovaru, finančné a poisťovacie služby mimo EÚ, trojstranný obchod, preprava osôb v určitých prípadoch či vývoz tovaru mimo ČŠ EÚ.
  • Predaj stavebného pozemku nie je oslobodený od DPH. Predaj stavieb vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, je po 5 rokoch od kolaudácie stavby (až na určité výnimky) alebo od jej prvého použitia oslobodený od DPH.
  • V prípade splnenia podmienok oslobodenia od DPH (až na určité výnimky) sa platiteľ môže rozhodnúť, že toto dodanie nebude od DPH oslobodené. V takomto prípade sa však daňová povinnosť prenáša na odberateľa.
  • Prenájom nehnuteľností (okrem výnimiek, ako sú napr. parkovacie miesta či stavby na bývanie) je oslobodený od DPH. Platiteľ sa môže v niektorých prípadoch rozhodnúť zdaniť prenájom budovy, ak je plnenie poskytnuté inej zdaniteľnej osobe.

Nárok na odpočet DPH

  • Vo všeobecnosti platí, že platiteľ DPH môže odpočítať DPH na vstupe vzťahujúcu sa k prijatému zdaniteľnému plneniu, ktoré použije na zdaniteľné dodávky tovarov a služieb s nárokom na odpočet DPH.
  • Platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH na vstupe z tovarov a služieb, ktoré použije na oslobodené dodávky bez nároku na odpočet DPH.
  • Čiastočný odpočet na základe koeficientu vypočítaného podľa zákona sa uplatní v prípade nákupu tovarov a služieb použitých aj na plnenia zdaniteľné s nárokom na odpočet, aj na oslobodené bez nároku na odpočet.
  • Odpočet DPH vzťahujúcej sa k nadobudnutiu investičného majetku je potrebné upraviť, ak sa v období 5 rokov od nadobudnutia, resp. 20 rokov v prípade nehnuteľnosti, zmení účel použitia tohto majetku.
  • Zároveň platí povinnosť upraviť pomerne odpočítanú DPH za určitých podmienok zo služieb vykonaných na investičnom majetku, ako aj pri určitom hnuteľnom hmotnom majetku, ak dôjde k zmene rozsahu použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.
  • V prípade nákladov na zábavu a občerstvenie nemá platiteľ nárok na odpočet DPH na vstupe.

Povinnosti pri DPH a DPH priznanie

  • Faktúra musí byť vystavená pre každé dodanie tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe a pri predaji tovaru na diaľku (okrem výnimiek) do 15 dní od dodania, resp. prijatia platby pred ich dodaním. Faktúra môže byť vystavená a prijatá aj v elektronickej podobe. Opravné doklady majú byť vystavené do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane.
  • Platiteľ DPH je povinný zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na archiváciu faktúr.
  • Priznania k DPH sa musia podávať mesačne. Platiteľ DPH sa môže rozhodnúť pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, ak uplynulo viac než 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a ak za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 EUR.
  • Priznanie k DPH musí byť podané do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v tom istom čase musí byť daňová povinnosť vyrovnaná.

Súhrnný výkaz

  • Podáva ho platiteľ DPH, ak uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného ČŠ EÚ, premiestnil vlastný tovar z tuzemska do iného ČŠ EÚ, premiestnil, resp. dodal tovar v režime call-off stock, dodal tovar ako prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu alebo dodal službu s miestom dodania v inom ČŠ EÚ inej zdaniteľnej osobe a táto osoba je povinná platiť daň.
  • Súhrnný výkaz sa podáva elektronicky najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

Kontrolný výkaz

  • Ide o detailný zoznam vystavených a prijatých faktúr. Povinnosť jeho podania majú všetci platitelia dane vrátane zahraničných osôb registrovaných na účely DPH v SR.
  • Kontrolný výkaz sa podáva elektronicky do 25. dňa po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia.

Vrátenie DPH

Vrátenie DPH slovenským platiteľom DPH

  • Ak nadmerný odpočet nemožno plne odpočítať od daňovej povinnosti v nasledujúcom období, vráti daňový úrad nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania priznania k DPH za toto nasledujúce zdaňovacie obdobie, ak predtým neotvorí daňovú kontrolu.
  • Ak sú splnené určité podmienky, daňové úrady by mali vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od termínu na podanie daňového priznania k DPH.

Vrátenie DPH zahraničným osobám z iného členského štátu

  • Platiteľ registrovaný pre DPH v inom ČŠ EÚ môže za určitých podmienok žiadať vrátenie slovenskej DPH prostredníctvom vrátenia dane pre zahraničné osoby neregistrované pre DPH v tuzemsku.
  • Žiadosť sa podáva do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie, a to za obdobie najviac jedného kalendárneho roka, pričom výška dane musí byť najmenej 50 EUR.
  • Zahraničná osoba (platiteľ DPH) má nárok na odpočítanie DPH cez daňové priznanie k DPH za predpokladu, že vyššie uvedené podmienky na vrátenie DPH prostredníctvom systému refundácie DPH zahraničným osobám nie sú splnené.

Vrátenie DPH zahraničným osobám z tretieho štátu

  • Osoba registrovaná pre DPH alebo podobnú daň zo spotreby v krajinách mimo EÚ môže za určitých podmienok požiadať o vrátenie slovenskej DPH zaplatenej pri nákupe určitých tovarov alebo služieb.
  • O vrátenie DPH možno požiadať Daňový úrad Bratislava do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa uplatňuje nárok. Výška dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 EUR.
  • Vrátenie DPH osobám z krajín mimo EÚ je možné iba v prípade, ak príslušná krajina recipročne poskytuje možnosť vrátenia dane slovenským platiteľom DPH.

Oprava základu dane pri neuhradení záväzku / pri vzniku nevymožiteľnej pohľadávky

  • Od 1. 1. 2023 sa zavádza nová povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z nakúpených tovarov a služieb, z ktorých nákupu si uplatnil odpočítanie dane, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 100 dní od jeho splatnosti.
  • Zároveň sa zjemňujú podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky u dodávateľa pri pohľadávkach, pri ktorých uplynulo od splatnosti viac ako 150 dní. 

Elektronická registračná pokladnica

  • Podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú vymedzené služby, za ktoré tržby prijímajú v hotovosti (alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť), majú povinnosť evidovať prijaté tržby prostredníctvom systému e-kasa klient, ktorým môže byť online registračná pokladnica alebo virtuálna registračná pokladnica. 
  • Pokladnicu e-kasa klient musia používať všetky subjekty, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, bez ohľadu na predmet podnikania.

Spotrebné dane

Tovar, ktorý podlieha spotrebným daniam

  • Spotrebným daniam podliehajú nasledovné tovary:
    • minerálne oleje,
    • alkoholické nápoje (pivo, víno, medziprodukt a lieh),
    • tabakové výrobky,
    • elektrina, uhlie a zemný plyn.
  • Daňová povinnosť zo spotrebnej dane vzniká pri dovoze tovarov na územie SR z krajín mimo EÚ alebo pri ich prepustení z režimu pozastavenia dane do daňového voľného obehu alebo dodaním konečnému spotrebiteľovi.
  • Sadzba spotrebnej dane závisí od konkrétnej komodity.
  • V určitých prípadoch môžu byť vyššie uvedené produkty od spotrebných daní oslobodené.

Registrácia

  • Platiteľ spotrebnej dane musí byť registrovaný na colnom úrade.
  • Osoby, ktoré chcú vyrábať, skladovať, prijímať alebo odosielať v režime pozastavenia dane produkty, ktoré sú predmetom spotrebnej dane, sú povinné zaregistrovať sa na základe písomnej žiadosti a poskytnúť požadovanú zábezpeku ešte pred vydaním oprávnenia.
  • Spoločnosť, ktorá používa produkty oslobodené od spotrebnej dane, je povinná zaregistrovať sa a požiadať o povolenie a odberný poukaz. Následne poskytne odberný poukaz svojim dodávateľom, ktorí jej potom môžu dodávať produkty oslobodené od spotrebnej dane.
  • Registrovaný odosielateľ je oprávnený na základe povolenia colných orgánov odosielať tovar v pozastavení dane po prepustení do daňového voľného obehu. Nie je oprávnený predmet dane prijímať ani skladovať.

Príprava priznaní k spotrebným daniam

  • Správcom spotrebných daní je colný úrad.
  • Zdaňovacím obdobím je spravidla kalendárny mesiac.
  • Mesačné daňové priznania je, až na určité výnimky, potrebné podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v rovnakej lehote musí byť vzniknutá daň aj uhradená.

Clá

Základné princípy

  • Tovar dovezený z tretích krajín alebo vyvážaný z colného územia EÚ musí byť predmetom colného konania.
  • Deklarant je osoba zodpovedná za zaplatenie colného dlhu, ktorá podáva colné vyhlásenie vo svojom mene alebo v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva.
  • Colný dlh vzniká v čase prijatia colného vyhlásenia, prípadne nesplnením povinností ustanovených v colných predpisoch.
  • Colné úrady požadujú od deklarantov, aby poskytli záruku za colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť. Záruka za colný dlh môže byť poskytnutá v hotovosti alebo zárukou ručiteľa.
  • Na účely komunikácie s colnými úradmi sa musí každá osoba identifikovať prostredníctvom EORI čísla (Economic Operator Registration and Identification Number), ktoré prideľuje colná správa na základe žiadosti.
  • Colné konanie vo vývoze, v dovoze a tranzite sa uskutočňuje na základe elektronickej výmeny informácií.

Colné režimy

  • Deklarant môže navrhnúť prepustiť tovar do voľného obehu alebo do colného režimu Vývoz. Podľa zamýšľaného nakladania s tovarom môžu byť použité režimy:
    • tranzit (vonkajší alebo vnútorný),
    • skladovanie (colné uskladňovanie, slobodné pásmo),
    • osobitné použitie (dočasné alebo konečné),
    • zušľachťovací styk (pasívny alebo aktívny).

Zjednodušenia

  • S cieľom zjednodušiť colné formality môžu colné úrady povoliť použitie zjednodušeného colného vyhlásenia, centralizované colné konanie, zápis do evidencie deklaranta alebo samovymeriavanie.
  • Štatút Schválený hospodársky subjekt umožňuje rôzne colné zjednodušenia, pričom colné orgány považujú jeho držiteľa za spoľahlivého partnera.
  • Systém registrovaných vývozcov (REX) umožňuje hospodárskym subjektom, aby si samy osvedčovali preferenčný pôvod tovaru.

Ostatné dane, odvody a hlásenia

Ostatné dane, odvody a hlásenia

Daň z motorových vozidiel

  • Dani z motorových vozidiel podliehajú vozidlá evidované v SR a používané na podnikateľské účely.
  • Daň vo všeobecnosti platí držiteľ vozidla, vo vybraných prípadoch osoba používajúca vozidlo na podnikanie.
  • Ročná sadzba dane je stanovená v závislosti od typu vozidla a doby, ktorá uplynula od prvej evidencie vozidla.
  • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
  • Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť svoju daňovú povinnosť za predchádzajúci rok do 31. januára.

Daň z nehnuteľností

  • Daň z nehnuteľností sa riadi zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku a člení sa na:
    • daň z pozemkov,
    • daň zo stavieb a
    • daň z bytov.
  • Vo všeobecnosti ju platí vlastník nehnuteľnosti, vo vybraných prípadoch správca alebo nájomca, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.
  • Základná sadzba dane sa líši v závislosti od typu nehnuteľnosti, pričom zvyčajne ju upravuje obec všeobecne záväzným nariadením.
  • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, pričom daňová povinnosť vzniká 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom alebo nájomcom nehnuteľnosti podliehajúcej dani.
  • Daňovník musí podať daňové priznanie do 31. januára zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru tohto obdobia.

Osobitný odvod v regulovaných odvetviach

  • Vzťahuje sa na PO alebo organizačnú zložku, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných odvetviach a predpokladá, že túto činnosť bude vykonávať celé odvodové obdobie, ak celkový výsledok hospodárenia presahuje ročne 3 mil. EUR.
  • Regulovanými oblasťami sú energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
  • Mesačná sadzba odvodu je vo výške 0,00363. Ku dňu písania tohto prehľadu bol v Národnej rade SR návrh novely zákona, ktorým sa má meniť sadzba odvodu, ako aj okruh regulovaných oblastí, ktorých sa odvod týka. S ohľadom na redakčné termíny sa nám túto novelu nepodarilo zapracovať.

Daň z poistenia

  • Predmetom dane je poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku. Výnimkou je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorom sa naďalej uplatňuje 8 % odvod z prijatého poistného.
  • Osobou povinnou platiť daň je vo všeobecnosti poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne. Zdaneniu podlieha aj poistenie s umiestneným rizikom v tuzemsku poskytnuté zahraničnou osobou so sídlom mimo EÚ, ktorá nemá v SR pobočku, pričom v týchto prípadoch je osobou povinnou zaplatiť daň príjemca služby.
  • Na poistenie sa uplatňuje sadzba dane 8 %.

FATCA a CRS

  • V súvislosti s automatickou výmenou informácií pristúpila SR k recipročnej výmene informácií o finančných účtoch v rámci FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act) a CRS (Common Reporting Standards).
  • Slovenské finančné inštitúcie majú preto povinnosť získavať a oznamovať vybrané informácie o finančných účtoch slovenským daňovým úradom.
  • Detaily sú zverejnené na stránkach Finančného riaditeľstva SR, ako aj na stránkach Ministerstva financií SR.

DAC6

  • Sprostredkovatelia, resp. daňovníci sú povinní podávať Finančnému riaditeľstvu SR informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré naplnia aspoň jednu zo zákonom stanovených charakteristík a ktoré by mohli byť využívané na potenciálne agresívne daňové plánovanie, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo zneužívanie.
  • Informácie o oznamovaných opatreniach je vo všeobecnosti potrebné podať do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď opatrenie bolo sprístupnené (alebo pripravené) na zavedenie, prípadne sa uskutočnil prvý krok v jeho zavedení.

Správa daní

Správa daní

Komunikácia s daňovým úradom

  • Všetky PO a FO – podnikatelia, prípadne ich zástupcovia (daňový poradca, advokát alebo iná osoba) sú povinní komunikovať s daňovým úradom elektronicky, a to buď kvalifikovaným elektronickým podpisom, pomocou eID karty (občiansky preukaz s čipom), alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní uzatvorenej so správcom dane.
  • Finančná správa doručuje dokumenty daňovým subjektom elektronicky, spravidla cez Ústredný portál verejnej správy (slovensko.sk).

Daňová kontrola

  • Daňový úrad môže vykonať daňovú kontrolu a dorubiť daň (a súvisiace pokuty) do 5 rokov od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie. Pri cezhraničných transakciách, pri ktorých sa uplatňujú medzinárodné zmluvy, môže byť kontrola vykonaná/daň vyrubená spätne až do 11 rokov.
  • V prípade vykonania daňovej kontroly za určité zdaňovacie obdobie je toto obdobie otvorené na vykonanie opätovnej daňovej kontroly, a to ďalších 5 rokov od konca roka, v ktorom bol doručený protokol z daňovej kontroly. Celková lehota však nemôže presiahnuť 10 rokov.
  • Lehota na ukončenie daňovej kontroly je jeden rok, pričom v určitých prípadoch môže byť predĺžená o ďalších 12 mesiacov.

Pokuty a penále

  • Výška sankcií za niektoré správne daňové delikty závisí nielen od vykázaného kladného rozdielu dane, ale významný vplyv má aj dĺžka obdobia, počas ktorého bola nižšia daň vykázaná nesprávne. Týka sa to napr. situácií, keď daň uvedená v daňovom priznaní je zvýšená v dodatočnom daňovom priznaní alebo ak daňový úrad otvorí daňovú kontrolu či vyrubí dodatočnú daň ako výsledok daňovej kontroly.
  • Pokuta sa vyrubí najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy, najviac však do výšky 100 % vyrubenej sumy.
  • Pokuta za vybrané správne delikty je stanovená paušálne, napr. za nepodanie daňového priznania načas alebo za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy.
  • V niektorých prípadoch, keď daňovník úmyselne a účelovo zníži daňovú povinnosť v súvislosti s nesprávnym stanovením cien v kontrolovaných transakciách, môže správca dane vyrubiť pokutu v dvojnásobnej výške.

Index daňovej spoľahlivosti

  • Ide o hodnotenie (rating) daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.
  • Na základe zverejnených kritérií rozdeľuje daňové subjekty na vysoko spoľahlivé, spoľahlivé, menej spoľahlivé a nehodnotené.

 

Kontaktujte nás

Bartosz  Jasiolek

Bartosz Jasiolek

Vedúci partner daňového a právneho oddelenia, PwC Slovakia

Christiana Serugová

Christiana Serugová

CEE TLS Lead Relationship Partner, PwC Slovakia

Tel: +421 903 261 010

Dagmar  Haklová

Dagmar Haklová

Partner, PwC Slovakia

Tel: +421 911 425 109

Margaréta  Bošková

Margaréta Bošková

Direktor, PwC Slovakia

Tel: +421 903 268 018

Eva Fričová

Eva Fričová

Senior manažér, PwC Slovakia

Tel: +421 903 268 048

Zuzana Maronová

Zuzana Maronová

Senior manažér, PwC Slovakia

Tel: +421 911 010 528

Mária Čmáríková

Mária Čmáríková

Manažér, PwC Slovakia

Tel: +421911819336

Alexandra Jašicová

Alexandra Jašicová

Senior manažér, PwC Slovakia

Tel: +421 903 243 561

Viera Hudečková

Viera Hudečková

Direktor, PwC Slovakia

Tel: +421 911 920 006

Zuzana Palkechová

Zuzana Palkechová

Senior manažér, PwC Slovakia

Tel: +421 910 509 114

Jana Borská

Jana Borská

Senior Lawyer, PwC Slovakia

Tel: +421 2 59350 728