Organizácie sa či už zo strany investorov, regulačných orgánov, zákazníkov alebo iných zainteresovaných subjektov čoraz častejšie stretávajú s požiadavkami na širší záber a vyššiu transparentnosť ich firemného výkazníctva. To pre ne predstavuje výzvu, aby držali krok s tým, čo sa od nich vo vykazovaní požaduje, a aby zabezpečili, že požadované údaje sú k dispozícii a na ich kvalitu sa dá spoľahnúť.
V rámci EÚ sa nefinančné výkazníctvo opiera o Smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení Smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami, ďalej ako „NFRD“), ktorú vzhľadom na jej právnu podstatu transponoval každý členský štát do svojej národnej legislatívy. Hoci medzi jednotlivými lokálnymi transpozíciami existujú určité rozdiely, minimálne požiadavky, ktoré ustanovuje, ostávajú rovnaké.
NFRD sa vzťahuje na veľké subjekty verejného záujmu, čo sú spoločnosti s vyše 500 zamestnancami a zahŕňajú firmy kótované na burze, banky a poisťovne. Definíciu subjektu verejného záujmu ustanovuje národná legislatíva, a preto má v niektorých krajinách širší význam. Na Slovensku sú subjektom verejného záujmu aj zdravotné poisťovne, penzijné fondy, správcovské spoločnosti, ostatné subjekty špecifikované v zákone o účtovníctve, ako aj veľmi veľké spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň 2 z nasledujúcich 3 podmienok: 1) čistý obrat vyše 170 mil. EUR, 2) celková suma majetku vyše 170 mil. EUR, 3) vyše 2 000 zamestnancov. Zámerom NFRD je sprístupniť zainteresovaným stranám a investorom viac nefinančných informácií, aby sa podarilo lepšie zasadiť do celkového kontextu tvorbu hodnôt a riadenie rizík spoločností. Smernica taktiež povzbudzuje podniky, aby zvýšili svoju zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o sociálne a environmentálne vplyvy ich ekonomickej činnosti.
Zavedením ambicióznej Európskej zelenej dohody, ktorej konečným cieľom je dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu (t. j. nulový celkový súčet kladných a záporných uhlíkových emisií), sa EÚ zaviazala transformovať európske hospodárstvo a podporovať udržateľné podnikateľské modely. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné jasne definovať, ktorá činnosť je trvalo udržateľná, a práve tu vstupuje do hry taxonómia EÚ.
Taxonómia EÚ je systém klasifikácie ekonomických činností, ktorý ustanovuje zoznam tých, ktoré sú z pohľadu ochrany životného prostredia udržateľné. Spoločnostiam, investorom a politikom poskytuje náležité definície toho, ktoré činnosti sa môžu považovať za environmentálne udržateľné. Týmto spôsobom by mala vytvárať pre investorov pocit bezpečia, ochraňovať súkromných investorov pred greenwashingom, pomáhať spoločnostiam správať sa šetrnejšie k životnému prostrediu a ku klíme a usmerňovať toky investícií tam, kde ich najviac treba.
Nariadenie o taxonómii bolo vydané v júni 2020. Stanovuje východisko pre taxonómiu EÚ zadefinovaním 6 environmentálnych cieľov a podrobným objasnením 4 podmienok na to, aby bola ekonomická činnosť považovaná za environmentálne udržateľnú:
zmiernenie zmeny klímy,
adaptácia na zmenu klímy,
udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov,
prechod na obehové hospodárstvo,
prevencia a kontrola znečisťovania,
ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.
Európska komisia dopĺňa nariadenie o taxonómii tzv. delegovanými nariadeniami, v ktorých stanovuje technické kritériá preskúmania ekonomických činností a uvádza vyčerpávajúci zoznam environmentálne udržateľných ekonomických činností.
Nariadenie o taxonómii taktiež zavádza pre spoločnosti nové vykazovacie povinnosti. Po doplnení požiadaviek na vykazovanie nefinančných informácií, ktoré v súčasnosti upravuje NFRD, sú podnikateľské subjekty povinné zverejňovať špecifické kľúčové ukazovatele výkonnosti (ďalej ako „KPIs“, z angl. key performance indicators). Pre nefinančné spoločnosti sú to tieto tri – pomer, akým sa udržateľné činnosti podieľajú na ich celkovom obrate, kapitálových výdavkoch a prevádzkových výdavkoch, spolu s viacerými povinnými kvalitatívnymi zverejňovanými informáciami. Pre finančné inštitúcie sa KPIs menia v závislosti od typu danej inštitúcie (banka, poisťovňa atď.), no vo všeobecnosti vychádzajú z pomeru zelených aktív (angl. Green Asset Ratio). Majú informovať investorov a ostatné zainteresované strany o tom, do akej miery je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie udržateľná a čo tá robí pre to, aby sa jej environmentálna udržateľnosť ešte zvýšila.
(CSRD, z angl. Corporate Sustainability Reporting Directive)
Európska komisia, vedomá si nedostatkov v existujúcich pravidlách zverejňovania nefinančných informácií, ktoré upravuje NFRD, navrhla ich novelizáciu prostredníctvom novej smernice. NFRD nesplnila očakávania, aby boli na jej základe investorom poskytované zrozumiteľné, dostatočné a porovnateľné informácie. CSRD zavádza podrobnejšie požiadavky na vykazovanie a rozširuje okruh spoločností, na ktoré sa vzťahuje. Odteraz budú musieť všetky veľké spoločnosti zverejňovať informácie súvisiace s udržateľnosťou ich ekonomickej činnosti (napr. informácie o environmentálnych právach, sociálnych právach, ľudských právach či faktoroch ovplyvňujúcich správu a riadenie firiem). Táto nová smernica sa bude vzťahovať na:
Hlavné znaky CSRD:
Odkedy začnú pravidlá platiť?
Európsky parlament a Rada EÚ v novembri 2022 schválili návrh CSRD smernice a finálne znenie bolo publikované v oficiálnom vestníku EÚ dňa 16. decembra 2022. CSRD nadobúda právoplatnosť 20 kalendárnych dní po jej zverejnení.
Spoločnosť PwC je naďalej odhodlaná pomáhať spoločnostiam zdokonaľovať ich výkazníctvo, aby dokázali pružne reagovať na nové nariadenia a dodržiavať požadované štandardy. Takisto povzbudzujeme spoločnosti, aby samy iniciatívne a dobrovoľne zverejňovali informácie v oblasti ESG. Mnohé spoločnosti, ktoré sa už nezameriavajú iba na riadenie rizík súvisiacich s dodržiavaním predpisov a nariadení či so stratou alebo poškodením dobrej povesti, prijali vykazovanie informácií o udržateľnosti za svoje a poňali ho ako príležitosť prilákať nových investorov či zákazníkov, osloviť nové trhy, zlepšiť svoju komunikáciu voči vonkajšiemu svetu, získať lepší prístup k financovaniu či v predstihu sa pripraviť na pripravované povinné požiadavky na vykazovanie informácií týkajúcich sa udržateľnosti.
Správa o zodpovednom podnikaní (ESG Report) či Správa o udržateľnosti je správa, ktorú podnikateľské subjekty zverejňujú o vplyvoch svojej ekonomickej činnosti na environmentálnu oblasť, sociálnu oblasť a oblasť týkajúcu sa spravovania a riadenia firmy. Umožňuje spoločnostiam, aby boli transparentnejšie, pokiaľ ide o riziká a príležitosti, ktorým musia čeliť, resp. ktoré sa im ponúkajú. Ide o komunikačný nástroj, ktorý zohráva významnú úlohu v úsilí presvedčiť skeptických pozorovateľov, že ich konanie v tejto oblasti je úprimné.
Rastúci význam správ o udržateľnosti podporuje aj skutočnosť, že investori a ostatné zainteresované strany vyzývajú spoločnosti, aby zverejňovali viac informácií o udržateľnosti svojich ekonomických činností a svojich stratégiách v oblasti ESG.
Správa o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam efektívne (v jedinom dokumente) zodpovedať širokú škálu otázok, ktoré môžu prichádzať od zainteresovaných strán.
Vypracovanie správy o udržateľnosti však môže byť dosť náročnou úlohou, pretože pritom treba dodržať požiadavky, ktoré stanovuje príslušná metodika, a správa musí obsahovať vyvážené informácie z jednotlivých oblastí. Navyše spoločnosti sa musia rozhodnúť, ako budú relevantné informácie komunikovať a ktoré informácie a ukazovatele z daných troch oblastí zverejnia.
Existuje množstvo špecifických právnych predpisov pre oblasť ESG, ktoré musia finančné inštitúcie dodržiavať. Viac informácií nájdete na našej webovej stránke ESG vo finančnom sektore.
Nezávislé uistenie týkajúce sa vašej súčasnej správy o udržateľnosti realizované v súlade so štandardom ISAE 3000.