Dane do vrecka 2020

Daň z príjmov fyzických osôb („FO“)

Daňová rezidencia

• Jednotlivec sa považuje za daňového rezidenta; ak:
  • má v SR trvalý pobyt, alebo
  • sa zdržiava v SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku či už súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, alebo
  • má v SR bydlisko.

Predmet dane

• Slovenskí daňoví rezidenti podliehajú dani z ich celosvetových príjmov (možnosť využitia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia („ZZDZ“)).
• Slovenskí daňoví nerezidenti podliehajú dani z ich príjmov zo zdrojov na území SR.
• Príjem môže byť predmetom dane v SR bez ohľadu na to, kde je vyplácaný.
• Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Sadzba dane

• Sadzba dane z príjmov FO je, až na určité výnimky, nasledovná:
  •  19 % sadzba – základ dane do výšky 37 163,36 EUR;
  •  25 % sadzba – prevyšujúca časť základu dane nad uvedený limit.
• Špecifické príjmy z (držby) kapitálového majetku, napr. úroky, sa zahŕňajú do osobitného základu dane so sadzbou dane 19 %.
• Dividendy vyplatené zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce sa po 1. januári 2017 podliehajú sadzbe dane 7 %, v prípade daňovníkov nezmluvného štátu 35 %. Dividendy vyplatené zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobia 2004 – 2016 nie sú predmetom dane.

Základ dane

• Základ dane z príjmov FO tvoria príjmy z rôznych zdrojov:
  • príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania),
  • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu a
  • ostatné príjmy.
• Základ dane z príjmov zamestnanca tvoria všetky príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) ponížené o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie. Základ dane je následne možné ponížiť aj o iné položky odpočítateľné od základu dane (pozri nižšie).
• Od zvyšných zdaniteľných príjmov sú vo všeobecnosti odpočítateľné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto zdaniteľných príjmov (až na špecifické výnimky).

Príjmy oslobodené od dane

• Určité druhy príjmov, ako napríklad z predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti alebo z príležitostných činností, sú za určitých podmienok úplne/čiastočne oslobodené od dane z príjmov FO.

Položky odpočítateľné od základu dane

• Základné položky odpočítateľné od základu dane možno vo všeobecnosti uplatniť iba pri príjmoch zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Takýmito položkami sú napríklad nezdaniteľné minimá na daňovníka a jeho manželku/manžela, daňový bonus na dieťa alebo na zaplatené úroky pri hypotéke pre mladých. Pre každú z týchto položiek sú zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku a spôsob výpočtu.

Daňové straty

• Daňové straty, ktoré vzniknú z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, možno odpočítať najviac počas 5 nasledujúcich zdaňovacích období, avšak len do výšky 50 % základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Daňová registrácia

• Registračnú povinnosť majú všetky FO, ktoré i) na území SR získali povolenie na podnikanie, ii) začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo iii) prenajali nehnuteľnosť, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa toto uskutočnilo.
• Registračná povinnosť sa nevzťahuje na FO, ktorá má iba príjmy zo závislej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy alebo iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, prípadne kombináciu týchto príjmov.

Daňové priznanie a platenie daní

• Vo všeobecnosti platí, až na určité výnimky, že každý, kto podlieha slovenskej dani z príjmov FO a jeho zdaniteľné príjmy v danom roku presiahnu stanovený limit (2 207,10 EUR na rok 2020), musí podať daňové priznanie.
• Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa končí 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem dosiahnutý. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 mesiace, za určitých podmienok o 6 mesiacov.
• Manželia musia podávať daňové priznania samostatne.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

• Daňovník môže poukázať 2 % (resp. 3 %, ak splní určité podmienky) zaplatenej dane za rok 2019 ním určenému oprávnenému prijímateľovi.

Zdravotné a sociálne poistenie

• Príjem zo závislej činnosti a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podliehajú odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Vymeriavacím základom je vo všeobecnosti celkový zdaniteľný príjem.
• Špecifické príjmy, napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti alebo dividendy zo ziskov za zdaňovacie obdobie začínajúce sa po 1. 1. 2017, nie sú predmetom odvodov v SR.
• Tabuľky nižšie sumarizujú odvody na zdravotné a sociálne poistenie pre príjmy zo závislej činnosti.

Prehľad odvodov na sociálne a zdravotné poistenie z príjmu zo závislej činnosti

• Okrem týchto odvodov na sociálne poistenie musí zamestnávateľ odvádzať aj odvody na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnanca.
   

Daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clá

DPH registrácia

• Povinnosť registrovať sa na účely DPH má:
  • každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo bydlisko, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR a 
  • ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 EUR, pričom existuje aj možnosť dobrovoľnej registrácie pred dosiahnutím tohto obratu.

• Zahraničnej osobe môže vzniknúť povinnosť registrovať sa na účely DPH v SR, napr. ak dodáva tovar formou zásielkového obchodu do SR, alebo pred dodaním tovaru alebo služby, ak sa neuplatňuje prenos daňovej povinnosti na odberateľa.
• Akákoľvek zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, alebo PO, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, musí v niektorých prípadoch podať žiadosť o registráciu na účely DPH za účelom platenia dane alebo vykazovania dodávky služieb (napr. prijatie/poskytnutie určitých služieb z/do iného ČŠ EÚ, nadobudnutie tovaru z iného ČŠ EÚ).
• Uplatňuje sa automatická DPH registrácia zdaniteľných osôb, ktoré dodávajú stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok, ak nie sú oslobodené od dane podľa zákona a ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 EUR.

DPH skupina

• V SR je možné vytváranie DPH skupín. Transakcie medzi členmi DPH skupiny nie sú predmetom DPH.

Konsignačný sklad

• Call-off stock režim harmonizovaný v rámci EÚ sa aplikuje v prípade, ak zahraničný dodávateľ premiestni svoj tovar z iného ČŠ EÚ do skladu na Slovensku pre vopred známeho odberateľa bez toho, aby na neho previedol vlastnícke právo k danému tovaru.  K dodaniu tovaru bude dochádzať až v momente vyskladnenia tovaru odberateľom.
• Ak dodávateľ splní všetky podmienky pre režim call-off stocku, nebude povinný registrovať sa na účely DPH na Slovensku z titulu premiestnenia vlastného tovaru. Rovnaké pravidlá by mali platiť vo všetkých ČŠ EÚ.

Sadzba DPH

• Základná sadzba pre DPH je vo výške 20 %.
• Znížená sadzba je vo výške 10 %, uplatňuje sa napr. na niektoré základné potraviny (mäso, mlieko, maslo), niektoré farmaceutické produkty, niektoré zdravotné pomôcky, niektoré knihy či podobné produkty, špecificky vymedzené ubytovacie služby, určité zdravé potraviny (ako mliečne výrobky, ovčia bryndza, med, veľká časť ovocia a zeleniny, ovocné a zeleninové šťavy a i.) a printové médiá.

Osobitná úprava uplatňovania DPH

• Vybraní tuzemskí platitelia dane majú možnosť využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane z predaja na základe prijatia platby za predaj tovaru alebo služby (tzv. cash accounting).

Samozdanenie v sektore stavebníctva

• V sektore stavebníctva je v prípade niektorých plnení medzi dvomi SK platiteľmi DPH zavedený prenos daňovej povinnosti na odberateľa (tzv. samozdanenie). Ide napríklad o dodanie stavebných prác, dodanie stavieb a dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak spadajú pod špecifické štatistické zatriedenie.

Oslobodené dodávky

• Medzi oslobodené dodávky bez možnosti odpočtu DPH na vstupe patria napríklad poštové služby, finančné a poisťovacie služby, výchovné a vzdelávacie služby, rozhlasové a televízne vysielanie, služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej pomoci, dodanie a nájom nehnuteľností (s niekoľkými výnimkami) a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.
• Medzi oslobodené dodávky s možnosťou odpočtu DPH na vstupe patrí napríklad intrakomunitárne dodanie tovaru, finančné a poisťovacie služby mimo EÚ, trojstranný obchod, preprava osôb v určitých prípadoch či vývoz tovaru mimo ČŠ EÚ.
• Predaj stavebného pozemku nie je oslobodený od DPH. Predaj stavieb vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, po 5 rokoch od kolaudácie stavby, až na určité výnimky, alebo od jej prvého použitia je oslobodený od DPH.
• V prípade splnenia podmienok oslobodenia od DPH, až na určité výnimky, sa platiteľ môže rozhodnúť, že toto dodanie nebude od DPH oslobodené. V takomto prípade sa však daňová povinnosť prenáša na odberateľa.
• Prenájom nehnuteľností (okrem výnimiek, ako sú napr. parkovacie miesta a stavby na bývanie) je oslobodený od DPH. Platiteľ sa môže v niektorých prípadoch rozhodnúť zdaniť prenájom budovy, ak je plnenie poskytnuté inej zdaniteľnej osobe.
• Od roku 2020 sa zavádzajú tzv. rýchle riešenia „quick fixes“.

Nárok na odpočet DPH

• Vo všeobecnosti, platiteľ DPH môže odpočítať DPH na vstupe vzťahujúcu sa k prijatému zdaniteľnému plneniu, ktoré použije na zdaniteľné dodávky tovarov a služieb s nárokom na odpočet DPH.
• Platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH na vstupe z tovarov a služieb, ktoré použije na oslobodené dodávky bez nároku na odpočet DPH.
• Čiastočný odpočet na základe koeficientu vypočítaného podľa zákona sa uplatní v prípade nákupu tovarov a služieb použitých aj na plnenia zdaniteľné s nárokom na odpočet, aj na oslobodené bez nároku na odpočet.
• Odpočet DPH vzťahujúcej sa k nadobudnutiu investičného majetku je potrebné upraviť, ak sa v období 5 rokov od nadobudnutia, resp. 20 rokov v prípade nehnuteľnosti, zmení účel použitia tohto majetku.
• Zároveň platí povinnosť upraviť pomerne odpočítanú DPH za určitých podmienok zo služieb vykonaných na investičnom majetku, ako aj pri určitom hnuteľnom hmotnom majetku, ak dôjde k zmene rozsahu použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.
• V prípade nákladov na zábavu a občerstvenie nemá platiteľ nárok na odpočet DPH na vstupe.

Povinnosti pri DPH a DPH priznanie

• Faktúra musí byť vystavená pre každé dodanie tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe a pri zásielkovom obchode do 15 dní od dodania, resp. prijatia platby pred ich dodaním. Faktúra môže byť vystavená a prijatá aj v elektronickej podobe. Opravné doklady majú byť vystavené do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane.
• Platiteľ DPH je povinný zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na archiváciu faktúr.
• Priznania k DPH sa musia podávať mesačne. Platiteľ DPH sa môže rozhodnúť pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, ak uplynulo viac než 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a ak za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 EUR.
• Priznanie k DPH musí byť podané do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v tom istom čase musí byť zaplatená daňová povinnosť.

Súhrnný výkaz

• Podáva ho platiteľ DPH, ak uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného ČŠ EÚ, premiestnil vlastný tovar z tuzemska do iného ČŠ EÚ, premiestnil, resp. dodal tovar v režime call-off stock, dodal tovar ako prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu alebo dodal službu s miestom dodania v inom ČŠ EÚ inej zdaniteľnej osobe a táto osoba je povinná platiť daň.
• Súhrnný výkaz sa podáva elektronicky najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

Kontrolný výkaz

• Ide o detailný zoznam vystavených a prijatých faktúr. Povinnosť jeho podania majú všetci platitelia dane vrátane zahraničných osôb registrovaných na účely DPH v SR.
• Kontrolný výkaz sa podáva elektronicky do 25. dňa po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia.

Vrátenie DPH

Vrátenie DPH slovenským platiteľom DPH

• Ak nadmerný odpočet nie je možné plne odpočítať od daňovej povinnosti v nasledujúcom období, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania priznania k DPH za toto nasledujúce zdaňovacie obdobie, ak predtým neotvorí daňovú kontrolu.
• Ak sú splnené určité podmienky, daňové úrady by mali vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od termínu na podanie daňového priznania k DPH.

Vrátenie DPH zahraničným osobám z iného členského štátu

• Platiteľ registrovaný pre DPH v inom ČŠ EÚ môže za určitých podmienok žiadať vrátenie slovenskej DPH prostredníctvom vrátenia dane pre zahraničné osoby neregistrované pre DPH v tuzemsku.
• Žiadosť sa podáva do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie, a to za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane musí byť najmenej 50 EUR.
• Zahraničná osoba (platiteľ DPH) má nárok na odpočítanie DPH cez daňové priznanie k DPH za predpokladu, že vyššie uvedené podmienky na vrátenie DPH prostredníctvom systému refundácie DPH zahraničným osobám nie sú splnené.

Vrátenie DPH zahraničným osobám z tretieho štátu

• Osoba registrovaná pre DPH alebo podobnú spotrebnú daň v krajinách mimo EÚ môže za určitých podmienok požiadať o vrátenie slovenskej DPH zaplatenej pri nákupe určitých tovarov alebo služieb.
• O vrátenie DPH možno požiadať Daňový úrad Bratislava do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa uplatňuje nárok. Suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 EUR.
• Vrátenie DPH osobám z krajín mimo EÚ je možné iba v prípade, ak príslušná krajina recipročne poskytuje možnosť vrátenia dane slovenským platiteľom DPH.

Elektronická registračná pokladnica

• Podnikatelia, ktorí majú povinnosť evidovať prijaté tržby prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice, musia prejsť na systém e-kasa klient, ktorým môže byť online registračná pokladnica alebo virtuálna registračná pokladnica. Podstatou tohto systému je online prepojenie všetkých pokladníc so systémami finančnej správy, vďaka čomu sa informácie z pokladnice v reálnom čase zasielajú do centrálnej databázy finančnej správy.
• Pokladnicu e-kasa klient musia používať všetky subjekty bez ohľadu na predmet podnikania.

Spotrebné dane

Tovar, ktorý podlieha spotrebným daniam

• Spotrebným daniam podliehajú nasledovné tovary:
  • minerálne oleje,
  • alkoholické nápoje (pivo, víno, medziprodukt a lieh),
  • tabakové výrobky,
  • elektrina, uhlie a zemný plyn.
• Daňová povinnosť zo spotrebnej dane vzniká pri dovoze tovarov na územie SR z  krajín mimo EÚ alebo pri ich prepustení z  režimu pozastavenia dane do daňového voľného obehu alebo dodaním konečnému spotrebiteľovi.
• Sadzba spotrebnej dane závisí od konkrétnej komodity.
• V určitých prípadoch môžu byť vyššie uvedené produkty od spotrebných daní oslobodené.

Registrácia

• Platiteľ spotrebnej dane musí byť registrovaný na colnom úrade.
• Osoby, ktoré chcú vyrábať, skladovať, prijímať alebo odosielať v režime pozastavenia dane produkty, ktoré sú predmetom spotrebnej dane, sú povinné zaregistrovať sa na základe písomnej žiadosti a poskytnúť požadovanú zábezpeku ešte pred vydaním oprávnenia.
• Spoločnosť, ktorá používa produkty oslobodené od spotrebnej dane, je povinná zaregistrovať sa a požiadať o povolenie a odberný poukaz. Následne poskytne odberný poukaz svojim dodávateľom, ktorí jej potom môžu dodávať produkty oslobodené od spotrebnej dane.
• Registrovaný odosielateľ je oprávnený na základe povolenia colných orgánov odosielať tovar v pozastavení dane po prepustení do daňového voľného obehu. Nie je oprávnený predmet dane prijímať ani skladovať.

Príprava priznaní k spotrebným daniam

• Správcom spotrebných daní je colný úrad.
• Elektronická komunikácia smerom k daňovým subjektom v oblasti spotrebných daní prebieha obojstranne.
• Zdaňovacím obdobím je spravidla kalendárny mesiac.
• Mesačné daňové priznania je, až na určité výnimky, potrebné podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v rovnakej lehote musí byť vzniknutá daň aj uhradená.

Clá

Základné princípy

• Tovar dovezený z tretích krajín alebo vyvážaný z colného územia EÚ musí byť predmetom colného konania.
• Deklarant je osoba zodpovedná za zaplatenie colného dlhu, ktorá podáva colné vyhlásenie vo svojom mene alebo v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva.
• Colný dlh vzniká v čase prijatia colného vyhlásenia, prípadne nesplnením povinností ustanovených v colných predpisoch.
• Colné úrady požadujú od deklarantov, aby poskytli záruku za colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť. Záruka za colný dlh môže byť poskytnutá v hotovosti alebo zárukou ručiteľa. 
• Na účely komunikácie s colnými úradmi sa musí každá osoba identifikovať prostredníctvom EORI čísla (Economic Operator Registration and Identification Number), ktoré prideľuje colná správa na základe žiadosti.
• Colné konanie vo vývoze, dovoze a tranzite sa uskutočňuje na základe elektronickej výmeny informácií.

Colné režimy

• Deklarant môže navrhnúť prepustiť tovar do voľného obehu alebo do colného režimu Vývoz. Podľa zamýšľaného nakladania s tovarom môžu byť použité režimy:
  • tranzit (vonkajší alebo vnútorný),
  • skladovanie (colné uskladňovanie, slobodné pásmo),
  • osobitné použitie (dočasné alebo konečné),
  • zošľachťovací styk (pasívny alebo aktívny).

Zjednodušenia

• S cieľom zjednodušiť colné formality môžu colné úrady povoliť použitie zjednodušeného colného vyhlásenia, centralizované colné konanie, zápis do evidencie deklaranta alebo samovymeriavanie.
• Štatút Schválený hospodársky subjekt umožňuje rôzne colné zjednodušenia, pričom colné orgány považujú jeho držiteľa za spoľahlivého partnera.
• Systém registrovaných vývozcov (REX) umožňuje hospodárskym subjektom, aby si samy osvedčovali preferenčný pôvod tovaru.

Ostatné dane, odvody a hlásenia

Daň z motorových vozidiel

• Dani z motorových vozidiel podliehajú vozidlá evidované v SR a používané na podnikateľské účely.
• Daň vo všeobecnosti platí držiteľ vozidla, vo vybraných prípadoch osoba používajúca vozidlo na podnikanie.
• Ročná sadzba dane je stanovená v závislosti od typu vozidla a doby, ktorá uplynula od prvej evidencie vozidla.
• Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
• Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť svoju daňovú povinnosť za predchádzajúci rok do 31. januára.

Daň z nehnuteľností

• Daň z nehnuteľností sa riadi zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku a člení sa na:
  • daň z pozemkov,
  • daň zo stavieb a
  • daň z bytov.
• Vo všeobecnosti ju platí vlastník nehnuteľnosti, vo vybraných prípadoch správca alebo nájomca, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.
• Základná sadzba dane sa líši v závislosti od typu nehnuteľnosti, pričom zvyčajne ju upravuje obec všeobecne záväzným nariadením.
• Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, pričom daňová povinnosť vzniká 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom alebo nájomcom nehnuteľnosti podliehajúcej dani.
• Daňovník musí podať daňové priznanie do 31. januára zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru tohto obdobia.

Bankový odvod

• Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné platiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií (tzv. bankový odvod). Podľa schváleného návrhu zákona sa sadzba odvodu na rok 2020 zvyšuje z 0,2 % na 0,4 %[1] ročne zo základu stanoveného zákonom. Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka.
   

Osobitný odvod v regulovaných odvetviach

• Vzťahuje sa na PO alebo organizačnú zložku, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných odvetviach a predpokladá, že túto činnosť bude vykonávať celé odvodové obdobie, ak celkový výsledok hospodárenia presahuje ročne 3 mil. EUR.
• Regulovanými oblasťami sú energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
• Mesačná sadzba odvodu je vo výške 0,00545.
   

Daň z poistenia

• Predmetom dane je poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku. Výnimkou je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorom sa naďalej uplatňuje 8 % odvod z prijatého poistného.
• Osobou povinnou platiť daň je vo všeobecnosti poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne. Zdaneniu podlieha aj poistenie s umiestneným rizikom v tuzemsku poskytnuté zahraničnou osobou, ktorá nemá v SR pobočku, pričom v týchto prípadoch je osobou povinnou zaplatiť daň príjemca služby.
• Na poistenie sa uplatňuje sadzba dane 8 %.
   

FATCA a CRS

• V súvislosti s automatickou výmenou informácií pristúpila SR k recipročnej výmene informácií o finančných účtoch  v rámci FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act) a CRS (Common Reporting Standards).
• SK finančné inštitúcie majú preto povinnosť získavať a oznamovať vybrané informácie o finančných účtoch slovenským daňovým úradom.
• Detaily sú zverejnené na stránkach Finančného riaditeľstva SR, ako aj na stránkach Ministerstva financií SR.
  
  

Správa daní

Komunikácia s daňovým úradom

• Všetky PO a FO – podnikatelia, prípadne ich zástupcovia (daňový poradca, advokát alebo iná osoba) sú povinní komunikovať elektronicky, a to buď kvalifikovaným elektronickým podpisom, pomocou eID karty (občiansky preukaz s čipom), alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní uzatvorenej so správcom dane.

Daňová kontrola

• Daňový úrad môže vykonať daňovú kontrolu a dorubiť daň (a súvisiace pokuty) do 5 rokov od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie. V prípade zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník vykázal stratu, ktorá bola v ďalších obdobiach odpočítaná od základu dane, je táto lehota predĺžená na 7 rokov. Pri cezhraničných transakciách, pri ktorých sa uplatňujú medzinárodné zmluvy, môže byť kontrola vykonaná/daň vyrubená spätne až do 11 rokov.
• V prípade vykonania daňovej kontroly za určité zdaňovacie obdobie je toto obdobie otvorené na vykonanie opätovnej daňovej kontroly, a to ďalších 5 rokov od konca roka, v ktorom bol doručený protokol z daňovej kontroly. Celková lehota však nemôže presiahnuť 10 rokov.
• Lehota na ukončenie daňovej kontroly je jeden rok a v určitých prípadoch môže byť predĺžená o ďalších 12 mesiacov.

Pokuty a penále

• Výška sankcií za niektoré správne daňové delikty závisí nielen od vykázaného kladného rozdielu dane, ale významný vplyv má aj dĺžka obdobia, počas ktorého bola nižšia daň vykázaná nesprávne. Týka sa to napríklad situácií, keď daň uvedená v daňovom priznaní je zvýšená v dodatočnom daňovom priznaní alebo ak daňový úrad otvorí daňovú kontrolu alebo vyrubí dodatočnú daň ako výsledok daňovej kontroly.
• Pokuta sa vyrubí najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy, najviac však do výšky 100 % vyrubenej sumy.
• Pokuta za vybrané správne delikty je aj naďalej stanovená paušálne, napr. ak daňové priznanie nie je podané načas, alebo za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy.
• V niektorých prípadoch, keď daňovník úmyselne a účelovo zníži daňovú povinnosť v súvislosti s nesprávnym stanovením cien v kontrolovaných transakciách, môže správca dane vyrubiť pokutu v dvojnásobnej výške.