Ako vyhrať preteky o budúcnosť

CEOs si uvedomujú, čo môžu priniesť ďalšie krízy či už očakávané, ako sú klimatické zmeny, nástup umelej inteligencie, alebo nepredvídateľné, ako bola pandémia alebo vojna. Podiel CEOs, ktorí si myslia, že ich organizácie budú čeliť existenčným výzvam, je vysoký. 

Až 46 % CEOs na Slovensku a 39 % CEOs vo svete tvrdí, že ich organizácia už nebude ekonomicky fungovať o desať rokov, ak bude pokračovať v súčasnom spôsobe fungovania.

CEOs vidia viaceré výzvy na udržanie ziskovosti v ich odvetví

Keď sme sa pýtali na faktory, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnia ziskovosť ich odvetvia v nasledujúcich desiatich rokoch, najviac CEOs na Slovensku, až 95 % označilo s prevahou nedostatok pracovnej sily a zručností. Na druhom a treťom mieste uviedli zmenu požiadaviek a preferencií zákazníkov a narušenia dodávateľských reťazcov. Ďalej uviedli v poradí – zmeny v regulačných predpisoch, nástup prevratných technológií, príchod konkurentov z príbuzných odvetví. Najmenej CEOs na Slovensku označilo prechod na nové zdroje energie – len 56 %.

Preteky CEOs s časom sú obzvlášť naliehavé, pokiaľ ide o klimatické zmeny. Väčšina CEOs očakáva určitý stupeň vplyvu klimatických zmien v nasledujúcich 12 mesiacoch – predovšetkým v ich nákladových profiloch. Približne 85 % CEOs na Slovensku očakáva mierny, veľký alebo veľmi veľký vplyv. Viac CEOs na Slovensku než vo svete cíti vplyv na ich dodávateľské reťazce (60 % mierne a značne) než CEOs vo svete (42 %). Menej CEOs sa obáva klimatických zmien, poškodenia ich fyzického majetku než vplyvu na náklady a na dodávateľský reťazec.

Počas nasledujúcich 12 mesiacov CEOs na Slovensku považujú dodávateľské reťazce viac ovplyvniteľné klimatickými rizikami než štruktúra nákladov a hmotné aktíva

Hlbšia štatistická analýza dát z prieskumu ukazuje, že tí CEOs, ktorí sa cítia najviac vystavení rizikám, s väčšou pravdepodobnosťou prijmú opatrenia na riešenie. Tento druh reaktívneho prístupu je pochopiteľný, ale vytvára vlastné riziká. Boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje koordinovaný a dlhodobý plán. Tento problém sa nevyrieši, ak jediné spoločnosti, ktoré na tom pracujú, budú tie, ktoré čelia okamžitým finančným dosahom.

Posúvať sa správnym tempom so správnymi prioritami k zmierneniu klimatických rizík, k vytváraniu nových príležitostí a k dekarbonizácii je obrovská strategická výzva. Zdá sa, že väčšina spoločností plánuje stratégiu dnes bez toho, aby aplikovali internú cenu na uhlíkové emisie pri prijímaní rozhodnutí vo firme (58 % CEOs na Slovensku a 54 % vo svete).

Z opytovaných opatrení CEOs na Slovensku najviac realizujú opatrenia na zavedenie nových produktov alebo procesov šetrných ku klíme (64 %) a vypracúvajú celopodnikovú na analýze údajov založenú stratégiu na znižovanie emisií a zmierňovanie klimatických rizík (62 %). Ale CEOs vo svete najviac realizujú iniciatívy, ktoré majú za cieľ znížiť úroveň emisií spoločnosti (65 %), opatrenia na zavedenie nových produktov alebo procesov šetrných ku klíme (61 %), a vypracúvajú celopodnikovú na analýze údajov založenú stratégiu na znižovanie emisií a zmierňovanie klimatických rizík (58 %).

Vysoký podiel firiem plánuje alebo už pracuje na opatreniach pod vplyvom klimatickej krízy

Meranie a komunikácia pokroku v tejto oblasti na verejnosti je ďalšou veľkou výzvou. V globálnom prieskume PwC o investíciách do klimatických technológií až 87 % investorov vo svete uviedlo, že si myslia, že podnikové výkazníctvo obsahuje nepodložené tvrdenia o udržateľnosti, často označované ako „greenwashing“.

Počas nasledujúcich 12 mesiacov CEOs na Slovensku považujú za najväčšie hrozby z finančného pohľadu infláciu, geopolitické konflikty a makroekonomickú volatilitu, pričom CEOs vo svete zaradili tieto hrozby takisto medzi tri najväčšie. Všetky tieto tri hrozby sú bezprostredné problémy, ktorým čelia firmy následkom vojny na Ukrajine, pandémie a zásahom centrálnych bánk. V strednodobom horizonte sa hrozby v očiach CEOs na Slovensku menia – za najväčšie hrozby v najbližších piatich rokoch považujú CEOs na Slovensku kybernetické riziká, geopolitické konflikty, infláciu a klimatické zmeny. Pričom CEOs vo svete do prvej trojky najväčších hrozieb v najbližších 5 rokoch si vybrali rovnaké riziká ako na najbližších 12 mesiacov – makroekonomická volatilita, inflácia a geopolitické konflikty. 

Inflácia a geopolitické konflikty sú najväčšie hrozby v najbližších 12 mesiacoch

CEOs na Slovensku považujú kvalitu školstva za porovnateľnú hrozbu ako ceny energií a infláciu

Na Slovensku patria medzi faktory, ktoré najviac ohrozujú úspech v podnikaní, aj stálice za všetky predošlé roky a to – kvalita školstva na druhom mieste medzi cenami energií a infláciou, nasleduje zvyšujúce sa daňové a odvodové zaťaženie. Nový faktor je politická nestabilita a vplyv extrémistických strán.

Najväčšou krátkodobou výzvou, ktorej čelia CEOs, je vývoj globálnej ekonomiky. Nie je prekvapením, že takmer 68 % CEOs na Slovensku a 73 % CEOs vo svete očakáva, že globálny ekonomický rast vo svete sa v nasledujúcich 12 mesiacoch spomalí. Tieto očakávania, ktoré platili vo všetkých hlavných ekonomikách, predstavovali výrazný obrat oproti minulému roku, keď podobný podiel (73 % CEOs na Slovensku) očakával zrýchlenie globálneho rastu. Minuloročný optimizmus pred začiatkom vojny na Ukrajine odrážal nádej, že ekonomické podmienky sa budú naďalej zlepšovať, keď sa globálna pandémia zmierňuje. Za posledný rok však geopolitická neistota, prudký nárast cien energií, komodít, rast mzdových nákladov a inflácia výrazne zmenili očakávania CEOs.

CEOs na Slovensku dôverujú v rast lokálnej ekonomiky ešte menej ako svetovej. Až 74 % CEOs na Slovensku očakáva pokles HDP Slovenska. V iných krajinách vo svete je to v priemere 59 % a 65 % v krajinách strednej a východnej Európy.

CEOs na Slovensku sú rekordne pesimistickí, čo sa týka vývoja ekonomiky

Slovenskí CEOs sú najviac pesimistickí, čo sa týka vývoja ekonomiky vo svete za 12 rokov od merania CEO prieskumu

Veľký pesimizmus CEOs na Slovensku sa týka aj vývoja firiem v nasledujúcich 12 mesiacoch. Pokles úrovne dôvery CEOs na Slovensku v rast firiem medzi septembrom 2021 a januárom 2023 je najväčší od merania prieskumu, poklesol z 55 % na 29 % (veľmi tomu verím). CEOs veria v rast svojich firiem najmenej od merania prieskumu od roku 2012 – len 57 % očakáva rast vo firme (veľmi tomu verím 29 % + trochu tomu verím 28 %).

Pozitívne vidia vývoj svojich firiem v iných regiónov vo svete – CEOs v Afrike, Brazílii, Číne, Japonsku a na Strednom východe sú si svojimi vyhliadkami rastu istí približne rovnako ako minulý rok.

CEOs sú vo všeobecnosti viac presvedčení o svojich vyhliadkach trojročného rastu výnosov v porovnaní s vyhliadkami na 12 mesiacov. Krátkodobé vyhliadky tržieb sú však slabé najmä pre CEOs v sektore nehnuteľností a private equity, ktorí pociťujú dôsledky rastúcich kapitálových nákladov a sprísňovania podmienok likvidity.

Aj dôvera v rast firiem u CEOs na Slovensku dosahuje pesimistické rekordy

Optimalizácie vo firmách sú v plnom prúde, až 90 % CEOs na Slovensku plánuje/znižuje prevádzkové náklady, 84 % plánuje/zvyšuje ceny svojich produktov a služieb, 76 % hľadá alternatívnych dodávateľov a diverzifikuje svoje ponuky produktov a služieb. Dochádza aj k prehodnocovaniu prebiehajúcich projektov (67 % CEOs na Slovensku) a k spomaľovaniu investícií (47 %). 

CEOs realizujú úsporné opatrenia, optimalizujú náklady a chcú zvyšovať výnosy – ale rozhodne neplánujú znižovať počet zamestnancov alebo odkladať transakcie

Polovica CEOs na Slovensku očakáva, že sa fluktuácia zamestnancov nezmení

Údaje z prieskumu naznačujú, že CEOs neplánujú prepúšťať ľudí, sčasti pre ich nedávnu skúsenosť s odchodom zamestnancov za posledný rok známym ako fenomén „veľká rezignácia“ po pandémii. Podľa prieskumu však polovica CEOs na Slovensku očakáva, že sa fluktuácia zamestnancov nezmení. CEOs vo svete sú optimistickejší a viac ich očakáva, že poklesne (26 % vo svete vs 17 % na Slovensku).

Udalosti vo svete v minulom roku zvýšili dôležitosť geopolitiky a ovplyvnili rozhodovanie nespočetnými spôsobmi vrátane názorov lídrov na vývoj ekonomiky vo svete. CEOs v Brazílii, Kanade, Číne, Indii, Japonsku a Spojených štátoch sú optimistickejší, čo sa týka perspektívy krátkodobého rastu ich vlastných krajín, ako rastu vo svete ako celku. Rastie význam národných záujmov pred globálnymi ako súčasť trendov, ktoré už nejaký čas prebiehajú, pretože bezproblémový globálny obchod, na ktorý sme si zvykli po skončení studenej vojny, je už minulosťou. Výnimkou sú veľké ekonomiky, kde vplyv geopolitiky zasahuje domácu krajinu. CEOs vo Francúzsku, v Nemecku a v Spojenom kráľovstve sa pripravili na potenciálne náročnú a studenú zimu a očakávali rast svojej krajiny nižší než rast globálnej ekonomiky.

CEOs na Slovensku, ktorí tvrdia, že sú vystavení geopolitickému riziku, prijímajú opatrenia, pričom 55 % z nich zvyšuje investície do kybernetickej bezpečnosti alebo súkromia údajov, rovnako 55 % diverzifikuje ponuku produktov a služieb a 41 % prispôsobuje dodávateľské reťazce a upravuje svoju geografickú stopu. Na kybernetickú bezpečnosť kladú osobitný dôraz väčšie spoločnosti vystavené geopolitickým konfliktom, zatiaľ čo menšie sú zamerané viac na diverzifikáciu ponuky produktov a služieb.

CEOs zvyšujú kybernetické investície, diverzifikujú ponuku a prispôsobujú dodávateľské reťazce

Aby sa CEOs mohli zaoberať prvými šiestimi otázkami, musia začať bilancovať a začať vlastnými kalendármi. Pýtali sme sa CEOs, ako si delia čas medzi priority vrátane riadenia operatívy, prispôsobovanie podnikania budúcnosti, trávenie času so zákazníkmi, komunikáciu so zamestnancami a interakciu s investormi, predstavenstvom a inými externými zainteresovanými stranami. Operatíva spotrebovala najväčšiu časť času CEOs. Keby mohli CEOs zmeniť pomer úloh vo svojich kalendároch, venovali by viac času rozvoju podnikania a stratégii do budúcnosti.

CEOs chcú venovať viac svojho času na znovuobjavenie nového biznisového modelu

Polovica CEOs na Slovensku sa vyjadrila, že svoj pracovný čas si určujú sami výlučne a väčšinou, 20 % z nich tvrdí, že rozvrhnutie ich času sa vyvíja samovoľne, a 30 % CEOs tvrdí, že je to kombinácia pol na pol.

Rovnováha medzi investovaním do súčasnosti a budúcnosti sa začína v kalendári CEOs a siaha až po alokáciu firemných investícií. Investície do technológií sú najvyššou prioritou, približne tri štvrtiny spoločností sa zameriavajú na automatizáciu, zvyšovanie kvalifikácie a nasadzovanie pokročilých technológií, ako je umelá inteligencia. Približne 60 % investícií je venovaných v každej kategórii na znovuobjavenie biznisového modelu podnikania pre budúcnosť a 40 % sa sústreďuje na zachovanie súčasného podnikania. Tento pomer 60/40 bol pozoruhodne konzistentný v celom spektre investícií.

CEOs investujú do nových technológií aj v krátkodobom a aj v dlhodobom horizonte

CEOs si uvedomujú dôležitosť investícií do technológií budúcnosti

CEOs potrebujú, aby znovu objavili svoje podnikanie a zároveň zvládli súčasné výzvy a k tomu potrebujú podporu svojich ľudí – C-suite, stredných manažérov a zamestnancov v prvej línii. Spoločnosti s vysokou angažovanosťou zamestnancov a s kompetenciami napredujú rýchlejšie, rýchlejšie aj inovujú a spolupracujú efektívnejšie. Pre CEOs, ktorí veria, že budú mať k dispozícii tieto možnosti, výsledky prieskumu naznačujú niektoré varovné signály, ale aj príležitosti. Až 43 % CEOs vo svete a 37 % na Slovensku uviedlo, že lídri v ich organizácii často nepodporujú diskusiu a nesúhlas. Viac ako polovica CEOs na Slovensku aj vo svete uviedla, že ich lídri často netolerujú zlyhania malého rozsahu. A 76 % lídrov vo svete a 87 % na Slovensku nerobí nezávislé strategické rozhodnutia pre svoju funkciu alebo divíziu.

Autonómia rozhodovania a decentralizácia sú dôležité faktory pre efektívne narábanie s podnikovými zdrojmi a to je rozhodujúci nástroj pre lídrov, ktorí sa snažia riadiť zásadnú zmenu v smerovaní podnikania.

CEOs sa musia zamyslieť, do akej miery sú vytvorené predpoklady na otvorenú a efektívnu diskusiu vo firme

Tieto vyjadrenia naznačujú, že v mnohých organizáciách nie sú vybudované podmienky pre manažérov a zamestnancov, aby sami iniciovali nové nápady a využívali veľké príležitosti alebo nezávisle rozpoznali a reagovali na hrozby v podnikaní. Premena podnikania bude v nasledujúcich rokoch pre CEOs a ich špičkové tímy adrenalínový šport. Údaje naznačujú, že budú potrebovať špeciálny spôsob riadenia, pretože hlboká zmena je možná len vtedy, ak sa jednotlivci na všetkých úrovniach prispôsobujú a rastú. CEOs musia pridať v nastavení a zdieľaní vízie, musia umožniť ľuďom robiť rozhodnutia a byť viditeľnými zástancami zmeny.

Rozmanitosť a zložitosť dnešných výziev v biznise kladie dôraz na schopnosť spolupracovať s rôznymi partnermi. Opýtali sme sa CEOs, ako nadväzujú partnerstvá – s kým a s akým cieľom. Výsledky ukazujú, že firmy spolupracujú so širokou sieťou spolupracovníkov a že tieto vzťahy budujú, aby vytvorili spoločne nové hodnoty. Riešenie závažných spoločenských otázok, ako sú klimatické zmeny, boli častejšie cieľom spolupráce s neziskovými, mimovládnymi organizáciami a vládnymi agentúrami. Väčšie spoločnosti s väčšou pravdepodobnosťou ako menšie budú riešiť spoločenské výzvy prostredníctvom spolupráce s inštitúciami všetkých typov.

Firmy spolupracujú intenzívnejšie s tretími stranami, aby vytvorili novú hodnotu v biznise, než aby riešili spoločenské problémy

CEOs uzatvárajú partnerstvá s neziskovými organizáciami s cieľom riešiť trvalo udržateľný rozvoj, diverzitu, rovnosť, inklúziu, vzdelávanie a klimatické zmeny