máj 01, 2017
Indirect Tax Alert, máj 2017, vydanie 2
Súdny dvor Európskej únie („SD EÚ“) sa zaoberal prípadom Josefa Plöckla (C-24/15), nemeckého podnikateľa, ktorý prepravil svoje vozidlo predajcovi do Španielska s cieľom jeho následného predaja v Španielsku. Po 9 mesiacoch bolo uvedené vozidlo predané zákazníkovi v Španielsku. Josef Plöckl vystavil faktúru bez DPH a uplatnil režim oslobodenia od dane z dôvodu intrakomunitárneho dodania vozidla, ktoré bolo pôvodne dovezené z Nemecka, napriek tomu, že sa v čase dodania vozidlo dlhší čas nachádzalo v Španielsku. Nemecký daňový úrad považoval presun vozidla do Španielska a jeho neskorší predaj za dve samostatné transakcie a odmietol uplatniť intrakomunitárne oslobodenie od nemeckej DPH z dôvodu, že pán Plöckl nemal k dispozícii španielske DPH identifikačné číslo zákazníka.
SD EÚ argumentoval, že v tomto prípade došlo k presunu vlastného tovaru do iného členského štátu, ktorý by za normálnych okolností mal byť oslobodený od dane v prípade, ak sú splnené vecné podmienky na uplatnenie intrakomunitárneho oslobodenia. Na základe tejto argumentácie dospel k záveru, že uplatnenie oslobodenia od DPH na dodávku tovaru v rámci spoločenstva nemožno zamietnuť z dôvodu, že zdaniteľná osoba neposkytla identifikačné číslo pre DPH vydané členským štátom určenia, ak neexistuje konkrétna indícia o daňovom podvode, tovar bol prepravený do iného členského štátu a sú splnené aj ostatné podmienky intrakomunitárneho oslobodenia od dane.
Čo z toho vyplýva?
Argumenty z tohto rozsudku sa môžu použiť v prípade odmietnutia uplatnenia oslobodenia od DPH, ak neexistuje zahraničné DPH číslo prijímateľa, tovaru v inom členskom štáte pod podmienkou, že preprava do iného členského štátu je dobre zdokumentovaná a neexistuje žiadna indikácia, že by išlo o daňový podvod.
V rozsudku číslo C-21/16 (Euro Tyre BV) spoločnosť Euro Tyre BV dodávala tovar svojmu zákazníkovi z Portugalska do Španielska v rokoch 2010 a 2012. V čase uskutočnenia týchto dodávok španielsky zákazník konal ako zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v Španielsku, ale nebol registrovaný v španielskom lokálnom systéme na účely nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva, a preto nebol uvedený ani v systéme výmeny informácií v oblasti DPH („systém VIES“). Dodávateľ deklaroval uvedené predaje ako dodávky v rámci spoločenstva oslobodené od DPH. Tento prístup spochybnili portugalské daňové orgány, ktoré konštatovali, že neboli splnené podmienky na intrakomunitárne oslobodenie.
Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal otázkou, či by dodávka tovaru v rámci spoločenstva mohla byť oslobodená od DPH, aj keď zákazník v členskom štáte určenia nebol registrovaný v systéme VIES a ani v španielskom systéme zdaňovania nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva, ale mal platné DPH číslo vydané Španielskom.
Podľa SD EÚ nedodržanie španielskych lokálnych postupov nemôže brániť uplatneniu oslobodenia od DPH, ak bolo preukázané splnenie formálnych podmienok smernice EU a neexistuje žiadna vážna indícia naznačujúca, že ide o daňový únik.
Čo z toho vyplýva?
Toto je ďalší rozsudok, v ktorom SD EÚ rozhodol, že ak sú splnené hmotnoprávne podmienky na oslobodenie od DPH, členské štáty nesmú zamietnuť oslobodenie od dane len na základe toho, že niektoré formálne požiadavky členských štátov neboli splnené v prípadoch, ak nie je dokázané, že išlo o daňový podvod.
SD EÚ tiež zdôrazňuje, že vnútroštátne právne predpisy zamerané na zabezpečenie súladu so všetkými relevantnými zákonmi a zabránenie neplatenia daní nemajú ísť nad rámec toho, čo je potrebné pre správne zabezpečenie výberu dane.
Rozhodnutie č. C-37/16 Stowarzyszenie Artystów Wykonawców Utworów Muszcznych i Słowno-Muzycznych SAWP (ďalej len „SAWP“) sa týka zdaňovania poplatkov účtovaných spoločnosťou SAWP výrobcom a dovozcom zvukových záznamov, videozáznamov a podobných zariadení, kopírovacích strojov, skenerov a podobných reprografických zariadení a prázdnych nosičov slúžiacich na záznam a rozmnožovanie na osobné použitie.
SAWP je poľská asociácia umelcov, ktorí interpretujú hudobné diela, t. j. spoločnosť, ktorá reprezentuje hudobné diela v Poľsku. Spoločnosť SAWP vybrala uvedené poplatky od výrobcov a dovozcov a rozdelila ich medzi „nositeľov práv“, t. j. umelcov, autorov atď.
SAWP tvrdí, že podľa usmernenia poľského daňového úradu poplatky vybrané spoločnosťou boli zaplatené za používanie autorských práv alebo s nimi súvisiacich práv spojených s predajom zariadení na kopírovanie a nahrávanie diel a tento poplatok je teda platený za služby, ktoré podliehajú DPH.
SD EÚ však rozhodol, že tieto poplatky nepredstavujú priamu protihodnotu za akúkoľvek dodávku zo strany SAWP alebo nositeľov práv, keďže v tomto prípade nejde o dodanie služby za protihodnotu v zmysle DPH.
Toto rozhodnutie je založené na skutočnostiach, že neexistuje právny vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom služby, v rámci ktorého sa vymieňajú recipročné plnenia a chýba priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou, pretože protihodnota pre nositeľov práv vznikla v dôsledku možného rozmnoženia ich chránených diel bez ich povolenia.
Čo z toho vyplýva?
Tento rozsudok by mohol ovplyvniť zdaňovanie poplatkov účtovaných obdobnými slovenskými asociáciami chrániacimi autorské práva na Slovensku pre výrobcov a dovozcov rôznych zariadení na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Keďže SD EÚ rozhodol, že takéto poplatky nepredstavujú služby za protihodnotu, dodávateľ by nemal účtovať DPH na faktúrach a zákazník by nemal mať nárok na odpočet DPH ani v prípade, ak je DPH uvedená na faktúre. V súčasnosti však nie je jasné, ako toto rozhodnutie SD EÚ bude implementované a uplatňované slovenskými daňovými orgánmi, keďže súčasná prax je na Slovensku odlišná.
Rozsudok č. C-40/15 sa zaoberá otázkou, či služby poskytované poľským daňovníkom Aspiro SA, ktorý vykonáva všetky funkcie potrebné na riešenie poistných udalostí v súvislosti s celým procesom likvidácie škôd po nehodách alebo katastrofách (napr. prijímanie nahlásených poistných udalostí a žiadostí o poistné náhrady, registrácia udalostí v IT systéme, vykonávanie potrebnej korešpondencie, vykonávanie technických hodnotení atď.), spadajú pod poistné služby oslobodené od DPH.
Aspiro SA vykonávalo tieto služby vo vlastnom mene a na účet poisťovne na základe zmluvy uzatvorenej s poisťovňou. Aspiro SA nie je poisťovacou spoločnosťou, poisťovacím maklérom alebo poisťovacou agentúrou, preto nie je zodpovedné voči poisteným a nie je s nimi ani v zmluvnom vzťahu.
Na základe okolností tohto prípadu súdny dvor rozhodol, že takáto činnosť nepredstavuje poisťovaciu činnosť ani činnosť poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa, a preto jeho činnosť nespadá pod poisťovacie služby oslobodené od DPH.
Čo z toho vyplýva?
Akékoľvek podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú či prijímajú služby likvidácie škôd , by si mali preveriť, či ich služby spadajú alebo nespadajú pod služby oslobodené od DPH z hľadiska DPH (napr. poisťovacie služby), a zvážili prípadné dosahy.