Ako viesť firmu v čase globálnej neistoty

Najvyšší predstavitelia firiem predpokladajú, že svet bude v nadchádzajúcom roku zavalený najrozmanitejšími problémami, ktoré bude musieť riešiť. Viera a presvedčenie o vyhliadkach rastu ich spoločností v krátkodobom horizonte značne poklesli a viac sa obávajú širokej škály hrozieb, najmä makroekonomickej volatility, kybernetických rizík a geopolitických konfliktov. Zároveň sa zameriavajú na identifikáciu príležitostí, ktoré by im počas viacerých rokov umožnili od základu prebudovať a pretvoriť podnikanie svojich firiem. Silno presadzujú a podporujú investície do využívania umelej inteligencie, hoci ich okamžitá návratnosť je často ťažko identifikovateľná. Uprednostňujú inovácie a mnohí z nich vstupujú do nových sektorov podnikania.

Dôležité je zdôrazniť, že CEOs, ktorí dokážu rýchlo pretvárať a meniť spôsob fungovania firmy, dosahujú lepšie výsledky ako ich opatrnejší kolegovia.

Najdôležitejšie zistenia, ktoré vyplynuli z tohtoročného prieskumu:

• Vyššia návratnosť investícií do umelej inteligencie sa ešte stále očakáva. Hoci takmer tretina globálnych CEOs (30 %) uvádza, že zavádzanie umelej inteligencie im v poslednom roku pomohlo zvýšiť príjmy, a štvrtina (26 %) zasa eviduje nižšie náklady, 65 % globálnych CEOs, 73 % z regiónu CEE a 60 % zo Slovenska priznáva, že investície do umelej inteligencie im zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt v podobe vyšších príjmov. Všeobecne výsledky ukazujú, že slovenskí CEOs sú optimistickejší pri návratnosti investícií do AI ako globálni lídri (39 % vs 33 %).
• CEOs hľadajú príležitosti na rast aj mimo svojich sektorov. Vyše 40 % CEOs vo svete, 49 % CEOs v regióne CEE a až 54 % CEOs na Slovensku uvádza, že ich spoločnosti začali v posledných piatich rokoch pôsobiť v nových sektoroch. Slovenskí riaditelia prejavujú v tomto smere podstatne väčšiu aktivitu – nové sektory vnímajú nielen ako príležitosť na rast, ale aj ako prirodzenú súčasť diverzifikácie, ktorá môže posilniť stabilitu ich podnikania v čoraz dynamickejšom trhovom prostredí.
• CEOs sú menej optimistickí, pokiaľ ide o vyhliadky na rast tržieb v blízkej budúcnosti. Iba 30 % CEOs vo svete, 42 % v  regióne CEE a 21 % na Slovensku je veľmi alebo nanajvýš optimistických, čo sa týka rastu tržieb v nasledujúcom roku. Vo svete je to pokles oproti 38 % v minuloročnom prieskume i nedávnej najvyššej miere optimizmu 56 % v roku 2022. Slovenskí CEOs sú v porovnaní s minulým rokom rovnako pesimistickí, hrozby geopolitickej situácie pociťovali skôr ako CEOs vo svete, ktorí začínajú tieto hrozby vnímať až teraz.
• Špecifické hrozby sú príčinou najnižšej dôvery v rast firiem na Slovensku. Kým globálni lídri vnímajú ako najväčšiu hrozbu kybernetické riziká a  makroekonomickú volatilitu (obe po 31 %), slovenských lídrov najviac znepokojuje nedostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Túto hrozbu uviedlo až 46 % slovenských CEOs v porovnaní s 22 % na globálnej úrovni. Obavy z  geopolitických konfliktov potvrdilo 39 % slovenských riaditeľov a z  kybernetických rizík 38 %. Klimatickú zmenu považuje za hrozbu svojho podnikania len 13 % globálnych a 11 % slovenských CEOs.
• Zavedenie ciel medzi významnými hrozbami. 20 % globálnych CEOs, 15 % CEOs z regiónu CEE a 29 % slovenských CEOs priznáva zavedenie ciel ako hrozbu pre svoje podnikanie. Colné riziká sa stávajú pre slovenské firmy strategickou témou, najviac ohrozené budú automobilový priemysel a elektrotechnika.
• CEOs na Slovensku sú viac otvorení inováciám ako generálni riaditelia vo svete. Slovenskí CEOs kladú na inovácie výrazne väčší dôraz než ich globálni kolegovia – až 76 % ich považuje za kľúčový prvok stratégie, kým vo svete je to len 50 %. Polovica z nich zároveň testuje nové nápady priamo so zákazníkmi, čo opäť prevyšuje globálny priemer. Inovácie podporujú aj spoluprácou s externými partnermi a tretina zavádza postupy na rýchle ukončenie neefektívnych projektov.

Umelá inteligencia v rámci podniku

Keď sme generálnych riaditeľov firiem požiadali, aby si vybrali otázku, ktorá ich v súčasnosti trápi najviac, jednoznačným víťazom sa stala otázka: Transformujeme naše podnikanie dostatočne rýchlo na to, aby sme držali krok s najnovšími technológiami vrátane umelej inteligencie?

Približne tretina (30 %) generálnych riaditeľov vo svete a 23 % na Slovensku uvádza, že ich spoločnosť dosiahla za posledných 12 mesiacov v dôsledku zavádzania umelej inteligencie hmatateľné výsledky vo forme dodatočných výnosov. Pokiaľ ide o otázku nákladov, 26 % CEOs vo svete a 28 % na Slovensku tvrdí, že ich náklady sa vďaka umelej inteligencii znížili, zatiaľ čo 22 % CEOs vo svete a 11 % na Slovensku uvádza, že naopak vzrástli.

Viac ako polovica (55 %) globálnych a 57 % CEOs na Slovensku uvádza, že ich
spoločnosť nevykázala vďaka zavádzaniu umelej inteligencie ani vyššie výnosy,
ani nižšie náklady, zatiaľ čo 12 % CEOs vo svete a 16 % na Slovensku priznáva oba
tieto pozitívne účinky

Na základe našich zistení môžeme konštatovať, že hoci umelá inteligencia už prináša merateľné prínosy pre časť firiem, jej celkový dosah je zatiaľ nerovnomerný. Menšie percento generálnych riaditeľov priznáva nárast výnosov či zníženie nákladov, no stále prevažuje skupina spoločností, ktoré zatiaľ nezaznamenali výraznejší finančný efekt. Zároveň však viditeľné pozitívne výsledky pri časti podnikov potvrdzujú, že investície do umelej inteligencie sa môžu vyplatiť, ak sú spojené s jasnou stratégiou, technologickými investíciami a zmenami v prevádzkových procesoch. AI teda má potenciál zásadne ovplyvniť hospodárske výsledky, no veľká časť organizácií stojí ešte len na začiatku tejto cesty.

Je zrejmé, že firmy sa nachádzajú ešte len v počiatočnej fáze využívania umelej inteligencie. Len menšia časť generálnych riaditeľov vo svete uvádza, že ich organizácie implementujú AI vo veľkej alebo veľmi veľkej miere, a to najmä v oblastiach, ako je generovanie dopytu (22 %), podporné služby (20 %), vývoj produktov a zákazníckych skúseností (19 %), strategické smerovanie firmy (15 %) či naplňovanie dopytu (13 %). 

Na Slovensku je podiel firiem s pokročilou implementáciou AI ešte nižší. Najčastejšie sa AI zavádza v oblastiach s bezprostredným dosahom na obchodné aktivity – v oblasti produktov, služieb a zákazníckej skúsenosti (17 %), pri generovaní dopytu (14 %), pri strategickom smerovaní firmy (12 %) a podporných službách (10 %). Len 8 % slovenských riaditeľov potvrdzuje výrazné využívanie AI pri uspokojovaní dopytu. Tieto výsledky naznačujú, že väčšina slovenských podnikov sa v oblasti umelej inteligencie stále nachádza v počiatočnej fáze transformácie, pričom AI je zatiaľ využívaná skôr na čiastkové zlepšenia než ako plnohodnotný strategický nástroj.

Berieme pritom do úvahy aj fakt, že v prieskume PwC Global Workforce Hopes and Fears Survey 2025 iba 14 % pracovníkov uviedlo, že generatívnu umelú inteligenciu používajú denne.

Aké faktory sú pri zavádzaní AI dôležité?

• Slovenskí CEOs hodnotia svoju kultúru ako veľmi podporujúcu pre zavádzanie umelej inteligencie, čo potvrdzuje až 79 % CEO oproti 69 % vo svete.
• Podobne aj technologické prostredie vníma na Slovensku ako pripravené 77 % riaditeľov, zatiaľ čo globálne je to 66 %.
• Procesy zabezpečujúce zodpovedné využívanie AI sú podľa 57 % slovenských firiem dostatočné, čo je o niečo viac než 51 % celosvetovo.
• Jasne definované postupy pre AI iniciatívy má podľa prieskumu 53 % organizácií na Slovensku a 51 % vo svete.
• Investície do umelej inteligencie sú na Slovensku vnímané ako postačujúce zo strany 46 % firiem, čo tiež mierne predbieha svetový priemer 43 %.

Avšak prístup AI k dokumentom či dátam má podľa prieskumu len 19 % slovenských firiem v porovnaní s 29 % svetového priemeru. Celkovo tak Slovensko pôsobí veľmi silne v kultúrnej a technologickej pripravenosti, ale zaostáva v prístupe AI k dokumentom a údajom.

Napriek špekuláciám o „AI bubline“ v prieskume PwC Global Investor Survey 2025 až 61 % respondentov identifikuje technológie ako sektor, ktorý pravdepodobne priláka najviac investícií v najbližších troch rokoch – výrazne viac než ktorýkoľvek iný sektor. V prieskume 86 % investorov uvádza, že za posledný rok firmy, do ktorých investujú alebo ktoré pokrývajú, dosiahli zvýšenie produktivity vďaka generatívnej AI. Približne dve tretiny respondentov sa domnievajú, že tieto firmy zaznamenali aj rast profitability (71 %) a výnosov (66 %) vďaka AI. Na tomto pozadí viac ako tri štvrtiny investorov (78 %) uvádza, že by aspoň mierne zvýšili investície do spoločností, ktoré realizujú AI transformáciu v celom podniku.

Sektory bez hraníc

Umelá inteligencia nie je jediná, ktorá pretvára globálne podnikanie. Stret technológií, klimatických zmien, geopolitiky a ďalších megatrendov vytvára nové potreby a preferencie zákazníkov, umožňuje vznik nových obchodných modelov a stiera hranice medzi odvetviami. V snahe o prehodnotenie spôsobu svojho fungovania a zabezpečenia rastu už teraz mnoho spoločností prekračuje hranice medzi sektormi a odvetviami. 42 % generálnych riaditeľov vo svete uvádza, že ich spoločnosti začali za posledných päť rokov pôsobiť v nových sektoroch, čo je mierny nárast oproti minulému roku.

Slovenskí CEOs však potvrdili nárast o 12 percentuálnych bodov. Viac ako polovica, až 54 % začalo obchodnú činnosť v inom odvetví, ako podnikali.

Údaje z tohtoročného globálneho prieskumu ukazujú, že existuje úzky vzťah medzi vyšším percentom príjmov z nových sektorov, vyššími ziskovými maržami a väčšou dôverou generálnych riaditeľov firiem vo vyhliadky rastu ich spoločností.

^{Poznámka: Hodnoty sú predikcie z regresného modelovania, upravené podľa krajiny, sektora, vlastníckej štruktúry, výnosov a počtu zamestnancov.
Zdroj: Globálny CEO prieskum 2026}

Na otázku, v ktorých ďalších sektoroch hľadajú možnosti pre svoj rast – či už organicky alebo prostredníctvom akvizícií – generálni riaditelia firiem na celom svete najčastejšie spomínajú technológie. Výkonní riaditelia technologických firiem sa zase snažia zabezpečiť rast pôsobením v zdravotníctve, obchodných službách a na bankovom či kapitálovom trhu. Posledná z uvedených oblastí odráža pokračujúcu expanziu spoločností zaoberajúcich sa finančnými technológiami do bankovníctva a platieb, ako aj snahy veľkých technologických hráčov buď vytvárať partnerstvá s existujúcimi finančnými inštitúciami alebo narušiť zaužívaný spôsob ich doterajšieho fungovania.

Globalizácia v pohybe

51 % generálnych riaditeľov firiem vo svete plánuje v nasledujúcom roku realizovať medzinárodné investície. Pri hlbšom skúmaní týchto globálnych ambícií zisťujeme, že Spojené štáty si upevňujú svoju pozíciu najobľúbenejšej destinácie, pričom viac ako tretina (35 %) respondentov ich zaradila medzi tri krajiny, do ktorých bude smerovať najvyšší podiel ich investícií. Obľúbenou voľbou naďalej zostávajú Spojené kráľovstvo a Nemecko (v oboch prípadoch po 13 %) a kontinentálna Čína (11 %).

Jednou z významných zmien oproti minuloročnému prieskumu je skutočnosť, že 13 % generálnych riaditeľov firiem si za destináciu, do ktorej budú smerovať ich zahraničné investície, vybralo Indiu, čo je oproti minulému roku nárast o 6 %.

Do prvej desiatky krajín sa dostali Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia, keď ich silno preferovali výkonní riaditelia firiem pôsobiacich v týchto odvetviach: spotrebný tovar, bankovníctvo a kapitálové trhy, zdravotnícke služby, technológie, strojárstvo a stavebníctvo. Je to pripomienkou toho, že ekonomika Blízkeho východu sa diverzifikuje a odkláňa od ropy a plynu, keďže krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) sa púšťajú do ambiciózneho, niekoľko desaťročí trvajúceho rozširovania infraštruktúry, ktoré zahŕňa modelové mestá, priemyselné klastre a rozsiahle projekty dátových centier. Príležitosť vytvárať dátové centrá sa neobmedzuje len na technologické spoločnosti, ale využívajú ju aj strojárenské a stavebné firmy, podniky verejnoprospešných služieb, investori do infraštruktúry a banky

V porovnaní s výsledkami minuloročného prieskumu sú najvyšší predstavitelia firiem na globálnej úrovni dnes menej optimistickí. Vyhliadky rastu tržieb v najbližších 12 mesiacoch vnímajú s výrazne väčšou opatrnosťou – akoby sa optimizmus, ktorý ešte pred rokom pretrvával, postupne vytratil pod tlakom zhoršujúceho sa geopolitického a ekonomického prostredia. Poklesol nielen krátkodobý optimizmus, ale aj dôvera v rast tržieb v trojročnom horizonte. Hoci je tento pokles miernejší, ukazuje, že neistota sa stáva trvalejšou súčasťou biznisového prostredia a že dlhodobé plánovanie je pre globálne firmy čoraz náročnejšie.

V kontraste s touto globálnou skepsou pôsobia výsledky zo Slovenska. Prieskum ukazuje, že slovenskí CEOs akoby už v minulosti intuitívne tušili riziká, ktoré dnes svetoví lídri začínajú vnímať až so zreteľným oneskorením. Hrozby geopolitického vývoja pocítili domáci lídri skôr – a ich aktuálna nízka dôvera v rast tržieb (21 %) je konzistentná s minuloročnými výsledkami. Zatiaľ čo globálni lídri prechádzajú z optimizmu do opatrnosti, slovenskí CEOs sa v realite zvýšenej neistoty nachádzajú už dlhšie.

Slovenské firmy vstupujú do obdobia neistoty s triezvejšími očakávaniami a možno aj odolnejšou stratégiou, kým globálne spoločnosti sa momentálne iba adaptujú na realitu, ktorú slovenskí lídri pociťovali dávnejšie.

Čím sa dá vysvetliť tento klesajúci pocit dôvery? Hoci generálni riaditelia firiem sú vo všeobecnosti naďalej optimistickí, pokiaľ ide o vyhliadky rastu globálnej ekonomiky, v mnohých krajinách sú pesimistickejší, pokiaľ ide o lokálny ekonomický výhľad. Aj slovenskí CEOs veria viac v globálny ekonomický rast – (43 %) ako v ekonomický rast na Slovensku – (17 %).

Globálni generálni riaditelia firiem sa vo všeobecnosti obávajú spektra krátkodobých hrozieb vrátane makroekonomickej volatility, kybernetických rizík, narušenia doterajšieho spôsobu fungovania spôsobeného novými technológiami či geopolitických konfliktov. Takmer tretina globálnych CEOs (31 %) uvádza, že ich spoločnosť bude v nasledujúcom roku vo veľkej alebo extrémne veľkej miere vystavená riziku významných finančných strát v dôsledku naplnenia kybernetických hrozieb, čo je nárast v porovnaní s 24 % v minuloročnom prieskume a 21 % v prieskume spred dvoch rokov. Kybernetické riziká sa teraz spolu s makroekonomickou volatilitou zaraďujú medzi najväčšie hrozby, ktoré najvyšší predstavitelia vo svete identifikovali. Približne ôsmi z desiatich (84 %) respondentov uvádzajú, že v reakcii na geopolitické riziká plánujú zdokonaliť celopodnikové postupy na posilnenie kybernetickej bezpečnosti svojich firiem, čím len zdôrazňujú vzájomne prepojenú povahu hrozieb, ktorým čelia.

Zatiaľ čo globálni lídri označujú za najvýznamnejšie riziká kybernetické útoky a makroekonomickú volatilitu (obe po 31 %), slovenskí riaditelia sa najviac obávajú nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento problém uviedlo až 46 % slovenských CEOs. Druhou najväčšou hrozbou pre podnikanie slovenských riaditeľov sú kybernetické riziká – 39 %. Geopolitické napätie vníma ako riziko 23 % globálnych a 38 % slovenských CEOs a infláciu 25 % globálnych a 31 % slovenských lídrov. Za najmenšie obavy, ktoré by mali mať vplyv na úspech podnikania, označili slovenskí aj globálni lídri klimatickú zmenu a sociálne nerovnosti.

Neistota týkajúca sa negatívneho vplyvu novozavedených ciel je novým faktorom, ktorý treba brať do úvahy, keďže vlády prehodnocujú a nanovo nastavujú daňovú politiku s cieľom podporiť svoje národné záujmy, zabezpečiť dodávateľské reťazce a riešiť fiškálne deficity. Každý piaty (20 %) globálny výkonný riaditeľ firmy a na Slovensku dokonca 29 % CEOs uvádza, že jeho spoločnosť bude v nasledujúcich 12 mesiacoch vo veľkej alebo extrémne vysokej miere vystavená riziku významnej finančnej straty z novozavedených ciel. Strach a obavy sa značne líšia v závislosti od geografickej oblasti, od 9 % v Spojenom Kráľovstve, 17 % v Nemecku až po 28 % v Číne. Spomedzi najvyšších predstaviteľov amerických firiem 22 % uvádza, že zavedenie vyšších ciel má na ich spoločnosť veľký alebo extrémny vplyv, čo sa približuje celosvetovému priemeru.

Už tradične sa pýtame slovenských CEOs, ktoré z uvedených faktorov ohrozujú podľa nich úspech v podnikaní na Slovensku. Situácia na  Slovensku je špecifická. Kvalita školstva, ktorá sa vždy umiestňovala na prvom mieste medzi najvýznamnejšími hrozbami a ktorú v rokoch 2024 a 2025 uviedli takmer všetci – 99 %, sa posunula na tretiu priečku. Za najväčšie prekážky rastu v súčasnosti slovenskí generálni riaditelia považujú rastúce daňové a odvodové zaťaženie a vysoké ceny energií, čo je do veľkej miery dôsledok fiškálnej konsolidácie a dlhodobého tlaku na nákladovú štruktúru firiem. Vymáhateľnosť práva na Slovensku a dezinformácie ako ohrozenie úspešného podnikania sa v tomto kontexte dostali na nižšie priečky ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Ktoré faktory sú dôležité pre lokálny úspech na Slovensku? V roku 2026 sú za úplne kľúčové považované najmä kvalifikovaná a adaptabilná pracovná sila (99 %) a jednoduchý, stabilný a efektívny daňový systém (97 %). Dôvera obyvateľstva v liberálnu demokraciu a slobodný trh medziročne vzrástla z 79 % na 89 %. Stále vysoko sa držia riadenie verejného sektora (88 %, mierny pokles) a dostatočná fyzická i digitálna infraštruktúra (86 %, bez zmeny), pričom ako dôležitý faktor uviedlo viac CEOs ako minulý rok aj zdravotníctvo – až 83 %.

Naopak, viaceré spoločenské a ESG témy považujú slovenskí CEOs za menej dôležité. Rozmanitosť a inklúzia klesla na 42 %, znižovanie uhlíkovej stopy na 31 % a sociálne zabezpečenie minorít na 25 %. Celkovo vidieť posun k „tvrdým“ ekonomicko‑inštitucionálnym prioritám, zatiaľ čo zamestnanosť (51 %) a širšie sociálne oblasti ustupujú do úzadia.

Inovácie ako zmena spôsobu fungovania 

Keď sme výkonných riaditeľov firiem požiadali, aby si vybrali otázku, ktorá ich v súčasnosti najviac trápi a znepokojuje, na druhom mieste (po technológiách a umelej inteligencii) sa umiestnila otázka súvisiaca s inováciami: Sú inovačné schopnosti mojej spoločnosti primerané našej neistej budúcnosti?

Slovenskí CEOs potvrdili vysoký strategický dôraz na inovácie: 76 % uvádza, že inovácie sú kľúčovou súčasťou obchodnej stratégie, čo je podstatne viac, ako uviedli globálni CEOs (50 %). Až polovica uviedla, že testujú nové nápady spolu so zákazníkmi alebo s komerčnými používateľmi, oproti len 31 % CEOs vo svete. Aby urýchlili inovácie, približne tretina CEOs (vo svete aj na Slovensku) spolupracuje s externými partnermi a zavedenie procesov na zastavenie slabých projektov výskumu a vývoja uviedlo 32 % slovenských CEOs.

Pri globálnych CEOs vidíme však pri otázke týkajúcej sa konkrétnych postupov na podporu inovácií rozdiel medzi túžbou a realitou. Iba každý štvrtý respondent vo veľkej alebo veľmi veľkej miere súhlasí s tým, že ich spoločnosť: má pochopenie pre vysoko rizikové inovačné projekty, má zavedené rutinné procesy na zastavenie výskumných a vývojových projektov, ktoré neprinášajú očakávané výsledky, alebo má definované inovačné centrum, inkubátor alebo divíziu korporátneho rizikového investovania.

Od klimatických rizík ku klimatickej hodnote

Tohtoročný prieskum ukazuje, že 42 % výkonných riaditeľov firiem vo svete a 47 % na Slovensku bude v nasledujúcom roku vo významnejšej miere čeliť riziku značnej finančnej straty v dôsledku zmeny klímy.

Napriek rastúcej pozornosti venovanej klimatickým zmenám ostáva realita v mnohých spoločnostiach prekvapivo vzdialená od ambicióznych vyhlásení. Len málo firiem naozaj systematicky začleňuje klimatické riziká a príležitosti do svojich kľúčových rozhodovacích procesov. Podľa globálnych zistení iba približne každý štvrtý generálny riaditeľ uvádza, že jeho organizácia má jasne nastavené postupy, ktoré zabezpečujú zohľadňovanie klimatických aspektov pri rozhodovaní o dodávateľskom reťazci (24 %) či pri návrhu a vývoji produktov (24 %). Ešte nižšia je miera začlenenia klimatických faktorov pri rozhodovaní o alokácii kapitálu vrátane fúzií a akvizícií, kde to potvrdzuje len jeden z piatich (20 %) lídrov.

Zaujímavosťou však je, že slovenské firmy sa v tomto smere javia ako lepšie pripravené. Až 39 % generálnych riaditeľov na Slovensku uvádza, že klimatické hľadisko majú pevne zakotvené v rozhodovaní o dodávateľoch, a 35 % potvrdzuje jeho zohľadňovanie aj pri vývoji produktov. V porovnaní so svetovým priemerom tak Slovensko pôsobí ako trh, kde sa klimatické priority postupne stávajú prirodzenejšou súčasťou firemnej praxe. Tento stav ovplyvňuje do značnej miery geografická poloha Slovenska. Ako členská krajina Európskej únie sa riadime európskou legislatívou, ktorá je jednou z najprísnejších na svete a stanovuje jasné pravidlá aj sankcie v oblasti udržateľnosti. Preto aj u nás musia byť zavedené udržateľné aktivity a postupy, aby sme boli v súlade s požiadavkami EÚ.

Aj podľa zistení prieskumu PwC Global Investor Survey 2025 Európa jasne vyniká – investori tu najčastejšie podporujú zvýšenie investícií do klimatickej adaptácie (65 % oproti 50 % inde). Dve tretiny investorov vo svete by zvýšili investície do firiem, ktoré riadia energetickú náročnosť a infraštruktúru (67 %); 61 % by investovalo viac do spoločností využívajúcich udržateľné dáta pre efektívnosť; 53 % pre klimatickú odolnosť a 48 % pre využívanie daňových stimulov.

Získanie konkurenčnej výhody prostredníctvom budovania dôvery

Dôvera zainteresovaných strán sa nikdy nedala stratiť tak ľahko. Kybernetické útoky. Nepredvídateľná geopolitika. Rastúce očakávania od transparentnosti. Rýchlo sa meniace postoje týkajúce sa udržateľnosti. A potom je tu umelá inteligencia, ktorá je dôvodom na vzrušenie i úzkosť v rovnakej miere medzi investormi, zákazníkmi i zamestnancami. V najnovšom globálnom PwC prieskume Global Workforce Hopes and Fears Survey 2025 viac ako štvrtina zamestnancov uviedla, že sa obávajú negatívneho vplyvu umelej inteligencie na ich prácu. Jediný chybný krok v ktorejkoľvek z týchto oblastí môže vyvolať kaskádu obáv zainteresovaných strán s negatívnym dosahom na dôveru a hodnoty.

Dve tretiny (66 %) generálnych riaditeľov firiem uvádzajú, že ich spoločnosti zaregistrovali v uplynulom roku aspoň mierne obavy z narušenia či straty dôvery v oblastiach, akými sú bezpečnosť umelej inteligencie, ochrana osobných údajov, transparentnosť či vplyv zmeny klímy na hospodársku výkonnosť podniku. 

Slovenskí generálni riaditelia uvádzajú menší tlak v oblastiach, ako sú transparentnosť, vykazovanie či zdôvodňovanie rozhodnutí, než ich kolegovia na globálnej úrovni. Čiastočne to môže súvisieť s dozvukmi centrálne riadeného obdobia, v ktorom sa prirodzený tlak na verejné vysvetľovanie postupov dlhodobo nevytváral. Tento historický kontext znamená, že mechanizmy dôvery, kontroly a governance sa u nás budujú postupne a nie tak prirodzene či rýchlo ako v krajinách so stabilnou trhovou tradíciou. Do budúcnosti sa však dá očakávať vývoj v smere globálnych trendov – najmä ak narastie tlak investorov, akcionárov a regulačných autorít na vyššiu transparentnosť a dôveryhodnosť.

Organizácie nemôžu vynikať vo všetkom. Výzvou, pred ktorou stoja generálni riaditelia firiem v tomto kritickom momente, je rozhodnúť sa (v spolupráci so svojím vrcholovým manažmentom a najvyšším riadiacim orgánom spoločnosti), ako zmeniť model tvorby hodnôt v nadchádzajúcom desaťročí, ktoré bude charakterizované inováciami a v ktorom dôjde k zmene spôsobu fungovania celého odvetvia. Hoci neexistuje jediná odpoveď na náročné úlohy, ktoré budú musieť vrcholoví predstavitelia firiem riešiť – nikto totiž nemôže naisto vedieť, ako bude globálna ekonomika vyzerať o desať rokov, asi najväčším nebezpečenstvom je odmietanie čokoľvek meniť.

Tohtoročný prieskum nám priniesol jasné dôkazy o tom, že spoločnosti, ktoré sa usilujú čo najrýchlejšie napredovať v prehodnocovaní svojich obchodných a prevádzkových modelov, predbiehajú svojich menej dynamických konkurentov. 

Zhrnutie:

• AI v centre pozornosti (silný základ, návratnosť príde) – 12 % globálnych CEOs a 16 % slovenských CEOs potvrdilo, že vďaka využívaniu umelej inteligencie dokázala ich spoločnosť znížiť náklady a vygenerovať dodatočné príjmy. Ako? Vybudovaním pevných základov a rozsiahlejším uplatňovaním umelej inteligencie v rámci celej firmy vrátane jej vlastných produktov, služieb a skúseností. Tiež podľa našich výsledkov 39 % slovenských a 33 % globálnych riaditeľov verí v návratnosť investícií do umelej inteligencie.
• Inovácie prinášajú úspech – 8 % globálnych CEOs využíva overené inovačné postupy na zvýšenie príjmov z nových produktov a služieb. Celkovo rastú ich spoločnosti rýchlejšie a ich ziskové marže sú vyššie. 76 % slovenských CEOs považuje inovácie za kľúčový prvok stratégie, polovica potvrdila, že testuje nové nápady priamo so zákazníkmi, a 37 % pracuje s externými partnermi, aby urýchlili inovácie.
• Vstup do nových odvetví (je to overený trend) – 42 % CEOs vo svete a 54 % CEOs na Slovensku uvádzajú, že ich spoločnosti začali za posledných päť rokov pôsobiť v nových sektoroch či odvetviach. Tie, ktoré generujú vyšší percentuálny podiel príjmov z nových sektorov, sú ziskovejšie a ich generálni riaditelia sú optimistickejší, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich spoločností.

Globálny CEO prieskum – 29. ročník

Prieskum sa uskutočnil od 30. septembra do 10. novembra 2025 na vzorke 4 454 generálnych riaditeľov firiem pôsobiacich v 95 krajinách a teritóriách. Globálne a regionálne číselné údaje uvedené v tejto správe sú vážené úmerne nominálnemu hrubému domácemu produktu jednotlivých krajín, čím sa zabezpečuje, že názory CEOs sú vo všeobecnosti reprezentatívne vo všetkých hlavných regiónoch. Číselné údaje na úrovni konkrétneho odvetvia a konkrétnej krajiny vychádzajú z nevážených údajov celej vzorky 4 454 generálnych riaditeľov. Ďalšie podrobnosti podľa regiónu, krajiny či odvetvia sú k dispozícii na požiadanie.

Respondenti Globálneho CEO prieskumu sú generálni riaditelia spoločností s nasledovnými tržbami:

• 2 % vykazuje tržby vo výške 25 mld. USD a viac
• 4 % vykazuje tržby medzi 10 a 25 mld. USD
• 22 % vykazuje tržby medzi 1 a 10 mld. USD
• 35 % vykazuje tržby medzi 100 mil. a 1 mld. USD
• 30 % vykazuje tržby do 100 mil. USD
• 60 % organizácií je  v súkromnom vlastníctve

Upozorňujeme, že percentá uvedené v grafoch tejto správy nemusia dávať v súčte 100 % pre zaokrúhľovanie, možnosť výberu z viacerých odpovedí a naše rozhodnutie v niektorých prípadoch určité odpovede vylúčiť, a to vrátane odpovedí „Iné“, „Nerelevantné“ a „Neviem“. Prieskum realizovala spoločnosť PwC Research, naše globálne centrum excelentnosti pre primárny výskum a konzultačné služby založené na dôkazoch.

Zložitejšie štatistické metódy a postupy

Niektoré analýzy využívali zložitejšie štatistické metódy a postupy na hľadanie vzťahov medzi odpoveďami v dotazníku. Tieto analýzy šli nad rámec rozdelenia výkonných riaditeľov do skupín a porovnávania odpovedí (napr. pri priemernej ziskovej marži) v rámci týchto skupín.

Slovenský CEO prieskum 2026 – 16. ročník

Prieskum realizovala poradenská spoločnosť PwC Slovensko v spolupráci so slovenskou edíciou magazínu Forbes. Oslovení CEOs odpovedali prostredníctvom online dotazníka od 1. decembra 2025 do 31. januára 2026. Na prieskume sa zúčastnilo 97 generálnych riaditeľov firiem z rôznych odvetví pôsobiacich na Slovensku.

Delenie podľa vlastníctva firiem:

• 82 % v súkromnom vlastníctve
• 18 % kótované na burze

Delenie podľa tržieb firiem:  

• 4 % menej ako 5 miliónov €
• 21 % 5 – 15 miliónov €
• 19 % 15 – 30 miliónov €
• 27 % 30 – 100 miliónov €
• 16 % 100 – 250 miliónov €
• 11 % viac ako 250 miliónov €