Udržateľnosť nie je len povinnosť

Európska únia síce odložila rozšírenie povinnosti nefinančného reportovania, mnohé spoločnosti však plánujú vyhodnocovať svoj príspevok k udržateľnosti podľa pôvodného plánu. Príprava kvalitných podkladov o riadení rizík a využívaní možností v oblasti udržateľnosti im totiž prináša konkrétne obchodné výhody. Aj to vyplýva z prieskumu Global Sustainability Reporting Survey 2025 od spoločnosti PwC.

Úžitok z reportu

Len 5 % respondentov sa totiž domnieva, že správy o udržateľnosti ich spoločnosti nepriniesli žiadnu hodnotu. Ostatní dokázali z ich prípravy vyťažiť konkrétne benefity; až 28 % dokonca udáva, že vykazovanie udržateľnosti dokázali výrazne zhodnotiť.
Vyše tretina týchto spoločností využíva získané informácie na formovanie obchodnej stratégie. Takmer polovica vidí synergie s inými regulačnými požiadavkami, 38 % si správou pomáha pri manažmente rizika a 28 % uvádza, že na jej základe transformuje svoj dodávateľský reťazec. Tieto firmy zároveň v porovnaní s predchádzajúcim rokom vo výrazne vyššej miere (56 %) navýšili svoje investície do tvorby reportu.

Pokračujú napriek odkladu

Smernica CSRD sa od roku 2024 vzťahuje na veľké subjekty verejného záujmu, takže prvé správy vyšli v roku 2025. Európska únia však znova otvorila jej znenie a odložila rozšírenie povinnosti na ďalšie kategórie spoločností o dva roky.
Správu o udržateľnosti chce napriek tomu odsunúť len 40 % oslovených spoločností. Rovnaký podiel plánuje vo vyhodnocovaní udržateľnosti pokračovať podľa pôvodného harmonogramu, hoci pre ne povinnosť zatiaľ platiť nebude.
Smernica však nie je jediný dôvod, pre ktorý sa firmy do reportingu púšťajú. Celosvetovo viac než polovica respondentov (53 %) tvrdí, že pociťuje vyšší tlak z externého a dokonca 56 % z interného prostredia, aby správy o udržateľnosti vypracovala. V západnej Európe je tento trend ešte výraznejší – nárast interného tlaku priznáva až 59 %.

Rastie využitie AI

Firmy dnes už vedia, ktoré oblasti potrebujú pri príprave správ zlepšiť. Až 46 % považuje za dôležité začať skôr s overovaním dostupnosti a kvality dát, 45 % by proces zjednodušilo posilnením tímu a 41 % považuje za dôležitú väčšiu spoluprácu medzi všetkými oddeleniami spoločnosti, ktoré sa na príprave správy podieľajú.
Najväčšia časť respondentov (47 %), sa domnieva, že reporting by zefektívnilo lepšie využívanie technológií a špecializovaného softvéru.

Stále totiž dominujú tabuľkové procesory – využíva ich až 87 % firiem. Rastie však využitie centralizovaných úložísk dát (na 65 % v porovnaní so 45 % v predchádzajúcom roku), či špecializovaných nástrojov na výpočet uhlíkovej stopy (z 53 % na 63 %). Rastie aj využitie nástrojov na riadenie zverejňovania informácií (zo 42 % na 53 %), funkcií v ERP systémoch (z 30 % na 36 %) alebo špecializovaných nástrojov na manažment udržateľnosti (z 23 % na 37 %).
Rýchlo rastie aj využitie umelej inteligencie, ktoré sa takmer strojnásobilo na 28 %. Firmy ju používajú najmä na prípravu draftov a súhrnov správ. Uplatnenie nachádza aj pri identifikácii rizík a zbere, integrácii a validácii dát z rôznych systémov. Vo väčšine prípadov však zatiaľ ide iba o testovanie.

Pravidlá stále nie sú uzavreté

Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti platí od roku 2024 pre veľké subjekty verejného záujmu (banky, poisťovne, spoločnosti kótované na burze) s viac ako 500 zamestnancami. Od januára 2025 sa mala rozšíriť na všetky veľké európske spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň dve z troch kritérií – obrat nad 50 miliónov eur, aktíva nad 25 miliónov eur, alebo viac ako 250 zamestnancov.

V ďalších vlnách sa mala povinnosť týkať aj malých a stredne veľkých kótovaných podnikov, a neskôr i spoločností z iných krajín s pobočkou v EÚ a obratom nad 150 miliónov eur.

Začiatkom roku 2025 únia rozšírenie povinnosti reportingu odložila o dva roky a rokuje o jej zúžení. Najnovšie návrhy počítajú s tým, že správu o udržateľnosti by povinne podávali len firmy s viac ako 1750 zamestnancami a obratom nad 450 miliónov eur.
Prieskum PwC sa uskutočnil v lete 2025 v 40 krajinách medzi 496 vrcholovými manažérmi spoločností, ktoré uskutočnili vykazovanie informácií o udržateľnosti – či už podľa smernice CSRD alebo podľa rámca Medzinárodnej rady pre štandardy udržateľnosti (ISSB).