Slovensko bojuje s DPH Gap-om

mar 01, 2017

 

Indirect Tax Alert, marec 2017, vydanie 1

Európska komisia predložila na jeseň 2016 najnovšiu štúdiu o stratách spôsobených výpadkami príjmov z DPH, tzv. „DPH Gap“ (t.j. rozdiel medzi potenciálnou DPH, ktorá by sa vybrala, ak by sa všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a skutočne vybranou DPH). Celková výška DPH Gap-u je odhadovaná na 159,5 miliardy eur, respektíve 14 % za rok 2014.

Podľa tejto štúdie, členské štáty strednej a východnej Európy (CEE) majú jeden z najväčších DPH Gap-ov v rámci EÚ – a to v rozpätí od 16 % v Českej Republike do 38 % v Rumunsku. Slovensko obsadilo 4. miesto v rebríčku najvyšších DPH Gap-ov vo výške 30% z potenciálnej DPH, čo predstavuje 2,2 miliardy eur.

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky uviedol, že nárast daňových únikov je jedným z najhlavnejších dôvodov pre vznik tak vysokého DPH Gap-u na Slovensku.

Podľa Inštitútu sa v posledných rokoch DPH Gap na Slovensku výrazne znížil. Inštitút odhaduje, že DPH Gap pre rok 2014 bol vo výške 29,5 %. Avšak, porovnanie s priemerným európskym indexom ukazuje, že Slovensko má pred sebou ešte veľa práce v súvislosti s bojom proti podvodom s DPH, ktorý začal len nedávno. Inštitút tvrdí, že ak by Slovensko v roku 2014 dosiahlo európsky priemer, znamenalo by to zvýšenie príjmov z vybranej DPH približne o 800 miliónov eur.  

 

Čo je DPH podvod?

Najznámejšími formami DPH podvodov v Európe sú tzv.„ zmiznutý obchodník“ a „karuselové obchody“.

Metódy podvodov s DPH využívané v minulosti v západnej Európe sú teraz replikované v strednej a východnej Európe. Karuselové podvody a podvody, kde zmizne obchodník, boli identifikované v oblastiach obchodu so železným šrotom, textilom, IT komponentami, mobilnými telefónmi, nehnuteľnosťami, v poľnohospodárstve, v maloobchode a dokonca aj v sektore služieb (softvér, licencie, poskytovanie dát, obchodovanie s emisiami, a pod.), pri ktorých, na rozdiel od tovarov, nedochádza k fyzickému pohybu.

Zmiznutý obchodník je obyčajne platiteľ DPH, ktorý dodáva tovar alebo služby s DPH, nechá si zaplatiť túto DPH od svojich zákazníkov a potom zmizne. Pre zvýšenie svojho „zisku“ nakupuje tovar za účelom ďalšieho predaja zákazníkom ale bez odvedenia DPH z vystavenej faktúry do štátneho rozpočtu.

Karuselové podvody sú zložitejšie. Tieto podvody zahŕňajú skupinu firiem vykonávajúcich cezhraničný predaj toho istého tovaru alebo služby dookola v rámci EÚ, aby tak dosiahli nelegálny „zisk“ neustálym použitím schémy zmiznutého obchodníka.

Prijaté opatrenia

Na nedávnych konferenciách boja proti DPH podvodom usporiadanej PwC v Budapešti a Bukurešti, predstavitelia ministerstiev financií a  hospodárstva Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rumunska vyzývali k spoločnému boju proti podvodom s DPH a zvýšeniu výberu DPH.

Počas konferencií účastníci diskutovali o skúsenostiach jednotlivých členských štátov strednej a východnej Európy pri riešení daňových únikov a taktiež o najlepších legislatívnych a administratívnych opatreniach pre boj s daňovými únikmi a zvýšenie výberu DPH.

V posledných rokoch Slovensko posilnilo svoju legislatívnu základňu, ktorej cieľom je prevencia a boj proti daňovým únikom. Boli zavedené tieto pravidlá:

  • finančná zábezpeka na daň požadovaná pri registrácii pre DPH od podnikov, ktoré majú zlú daňovú minulosť,

  • spoločné ručenie za daň zákazníkom, ak dodávateľ neodvedie DPH do štátneho rozpočtu za predpokladu, že:

    • protihodnota za dodávku je neprimerane vysoká alebo naopak nízka

    • dodávky sa uskutočňujú medzi prepojenými osobami

    • dodávateľ je na tzv. čiernej listine DPH platiteľov so zlou daňovou minulosťou

  • úplný prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa (tzv. reverse-charge) na dodania takéto tovaru, s ktorými sa robia DPH podvody. Zoznam takýchto dodaní sa postupne rozširuje: od roku 2016 sa dodania stavebných prác a tuzemské dodania akýchkoľvek tovarov uskutočnených nerezidentmi stali predmetom prenesenia daňovej povinnosti,

  • zavedenie kontrolného výkazu – výkaz, ktorý poskytuje detailný a úplný zoznam vykonaných zdaniteľných plnení,

  • vytvorenie špecializovaných agentúrnych tímov (daňový špecialista, vyšetrovateľ a štátny zástupca), ktoré čelia závažným fiškálnym trestným činom. 

Trendy daňových kontrol

Všetky vyššie spomenuté opatrenia napomáhajú štátu bojovať proti daňovým podvodom. Tento boj by však nepriniesol očakávané výsledky bez efektívnych daňových kontrol a kontrolného systému. Pri spätnom pohľade na prax v oblasti daňových kontrol v posledných rokoch možno konštatovať, že podvody s DPH sa stávajú jednou z hlavných priorít daňových kontrol na Slovensku:

  • daňový úrad venuje stále väčšiu pozornosť potenciálnym podvodným transakciám,

  • daňový úrad sa stáva dômyselnejším v zbieraní dát a komplexnosti analýz zozbieraných informácií,

  • rastie spolupráca medzi daňovými úradmi v jednotlivých štátoch.

Na druhej strane sa tak však legitímne podniky často stávajú obeťami tohto boja proti podvodom s DPH zo strany štátu.  

Zmiznutí obchodníci sú zvyčajne nezastihnuteľní, alebo majú len veľmi malý či žiadny majetok. Preto od nich daňový úrad nevie získať „ukradnutú” DPH späť. Snahou je teda získať túto DPH od  zmluvných strán, ktoré boli vedome alebo nevedome súčasťou podvodného reťazca.

Metódy, ktoré daňový úrad využíva na splnenie tohto cieľa sú: 

  • zabezpečenie celkovej alebo čiastočnej spoločnej zodpovednosti za zapojenie sa do podvodu,

  • zamietanie odpočtov DPH z dodávok od zmiznutých obchodníkov.

Existuje niekoľko rozsudkov Súdneho dvoru Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúce sa rôznymi aspektami podvodov s DPH a účasti tretích strán na spoločnej zodpovednosti za nezaplatenú DPH zmiznutým obchodníkom.

Hlavný záver, ktorý možno vyvodiť z ustálenej judikatúry Súdneho dvora je, že podnik nemožno považovať za spoločne zodpovedný alebo mu nemožno odoprieť právo na odpočet DPH na vstupe, ak nevedel a ani nemohol vedieť, že išlo o podvodný obchod.

Ochranou pred obvinením spoločnosti zo spoluúčasti na podvode je nutnosť preukázania, že spoločnosť urobila všetky primerane požadujúce opatrenia, ktoré dokazujú, že nebola súčasťou podvodného reťazca.

Keďže podvody s DPH sú momentálne na vrchole rebríčka dôležitosti daňového úradu a vzhľadom na postavenie Súdneho dvora, by mali podniky zvážiť, či majú účinný monitoring daňových rizík a či by im ich interné kontrolné systémy v prípade obvinenia z daňového podvodu umožnili pred daňovým úradom preukázať, že sú pri obchodovaní dostatočne opatrné a obozretné.

Budúci vývoj

V apríli 2016 predložila Európska komisia Akčný plán, ktorý má zabezpečiť jednoduchý, efektívny a odolný systém proti podvodom s DPH. Očakáva sa, že táto iniciatíva spôsobí rozsiahlu reformu, ktorej cieľom je zjednodušenie a silnejšie zabezpečenie intrakomunitárnych dodávok tovaru v rámci EÚ, čím sa má obmedziť priestor pre podvody v oblasti DPH.  

Táto iniciatíva snáď prinesie spravodlivejšie pravidlá, aby legitímne podniky neboli obviňované z podvodov s DPH. Dovtedy by si ale mali byť spoločnosti vedomé tohto rizika a mali by si zabezpečiť dostatočné dôkazy o tom, že pri obchodovaní so svojimi partnermi konajú v dobrej viere.

Kontaktujte nás

Christiana Serugová

Partner, líder daňového oddelenia, PwC Slovakia

Tel: +421 259 350 614

Eva Fričová

Senior manažér, PwC Slovakia

Tel: +421 903 268 048

Daniela Vojtková

Manažér

Tel: +421 2 59350 779

Sledujte nás