Návrh novely zákona o DPH

Oprava odpočítanej dane pri neuhradení záväzku

Do zákona sa zavedie nová povinnosť pre odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z nakúpených tovarov alebo služieb, z ktorých nákupu bola daň odpočítaná, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti.

Po novom bude potrebné, aby odberateľ opravil odpočítanú daň v rozsahu neuhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynie 100 dní od jeho splatnosti (a to aj bez opravného dokladu od dodávateľa). V prípade, že v budúcnosti dôjde k uspokojeniu časti alebo celého záväzku, odberateľ bude mať opäť právo na  odpočítanie dane prislúchajúcej k zaplatenému záväzku. Ak odberateľ pôvodne odpočítal DPH iba v pomernej výške, túto skutočnosť zohľadní pri oprave odpočítania dane.

Navrhované ustanovenie sa má aplikovať aj na dodania tovarov a služieb uskutočnených pred 1. januárom 2023, ak 100 dní po splatnosti uplynie najskôr 1. januára.

Čo z toho vyplýva?

Táto nová povinnosť predstavuje dodatočnú administratívnu záťaž pre daňovníkov, pretože sledovanie úhrad a nutnosti opraviť odpočítanú daň, resp. opätovné uplatnenie práva na odpočítanie dane bude administratívne a časovo náročné na kontrolu a sledovanie. Táto úprava si tiež bude vyžadovať dodatočné náklady na softvérové riešenie.

Úprava základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke

V súvislosti so zavedením novej povinnosti odberateľa upraviť odpočítanú daň, ak neuhradí záväzok do 100 dní od jeho splatnosti, sa navrhuje zvýhodnenie podmienok vzniku nevymožiteľnej pohľadávky u dodávateľa. 

Podľa novelizovanej úpravy sa ruší limit 300 EUR a 12 mesiacov od splatnosti pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky a namiesto toho bude potrebné po novom sledovať, či od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 150 dní.

Po splnení podmienky uplynutia 150 dní od lehoty splatnosti bude následne potrebné sledovať podmienku výšky pohľadávky a v nadväznosti na to sa bude ďalej posudzovať:

1. pohľadávka do 1 000 EUR – pre jej posúdenie ako nevymožiteľnej bude postačovať, aby dodávateľ preukázal, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeroval k získaniu úhrady pohľadávky,
2. pohľadávka nad 1 000 EUR – dodávateľ bude musieť preukázať, že:

• sa jej zaplatenia domáha podanou žalobou na súde (s výnimkou rozhodcovského súdu) alebo
• pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní, ak dodávateľ disponuje exekučným titulom (napríklad vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní alebo notárska zápisnica spĺňajúca podmienky podľa exekučného poriadku).

V tejto súvislosti dochádza aj ku korešpondujúcej úprave ustanovení týkajúcich sa neplynutia prekluzívnej lehoty a postup dodávateľa kedy, ako a v akej sume bude môcť vykonať úpravu zníženého základu dane.

V rámci pozmeňovacích návrhov bola do zákona zavedená aj právna fikcia najneskoršieho doručenia dokladu vystaveného dodávateľom pri uplatnení úpravy základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke. Podľa tejto právnej domnienky, ak odberateľ nedostane opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, predpokladá sa, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho mesiaca.

Ostatné dôvody na vznik nevymožiteľnej pohľadávky ostali nezmenené.

Toto ustanovenie by malo byť účinné od 1. 1. 2023. Podľa prechodných ustanovení na to, aby sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa novej úpravy, bude potrebné, aby moment uplynutia 150 dní od splatnosti pohľadávky nastal po 1. 1. 2023.

Čo z toho vyplýva?

Dochádza k zjednodušeniu a zjemneniu pravidiel, pri ktorých bude platiteľ dane oprávnený vykonať opravu základu dane a zaplatenej DPH  v prípade nevymožiteľných pohľadávok, a tak zlepšiť svoj cash flow. Táto úprava by mala pozitívne ovplyvniť predovšetkým tie daňové subjekty, ktoré majú veľké množstvo menších pohľadávok.

Oprava odpočítanej dani pri krádeži

V rámci novely sa upravuje aj určenie výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži tovaru. V prípade krádeže majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej, jeho doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok a bol kúpený na iný účel ako predaj, sa uplatní zákonná fikcia posudzovania tohto majetku, akoby išlo o odpisovaný majetok s dobou odpisovania 4 roky podľa zákona o dani z príjmov.

Čo z toho vyplýva?

V prípade krádeže takéhoto majetku sa bude DPH odvádzať do štátneho rozpočtu len zo zostatkovej ceny, rovnako  ako je to  pri odpisovanom majetku. Napríklad v prípade krádeže 4-ročného počítača s obstarávacou cenou 1 500 eur, ktorý platiteľ dane používal na svoje podnikanie, nebude mať povinnosť opraviť odpočítanú daň. 

Znížená sadzba DPH

Z dôvodu podpory cestovného ruchu a gastrosektora bola od 1. 1. 2023 schválená znížená sadzba DPH 10 %:

• na prepravu osôb lanovkami a lyžiarskymi vlekmi,
  
• na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu,
• na vstupné do umelých kúpalísk,
• na reštauračné a stravovacie služby.

V súvislosti s nájomným bývaním došlo aj k zavedeniu novej, zníženej sadzby DPH. Ide o sadzbu vo výške 5 % na dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom táto stavba alebo časť stavby stojí. Avšak táto stavba musí spĺňať podmienky nájomného bývania podporovaného štátom. Znížená sadzba môže byť aplikovaná aj na obnovu alebo prestavbu takejto stavby  lebo na stavebné a montážne práce s tým súvisiace. 

Čo z toho vyplýva?

Keďže dochádza k rozšíreniu okruhu služieb, ktoré budú podliehať zníženej sadzbe DPH vo výške 10 %, podnikatelia by si mali preveriť, či služby, ktoré poskytujú, budú predmetom zníženej sadzby dane, a primerane si nastaviť systém e-kasa, resp. fakturačné systémy. Toto je predovšetkým dôležité pre oblasť gastrosektora, kde je potrebné, aby poskytované reštauračné a stravovacie služby spĺňali vymedzenie  odľa vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011. V súvislosti s 5 % sadzbou DPH je dôležité preskúmať zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť táto znížená sadzba použitá.

Ostatné zmeny účinné od 1. 1. 2023

• Stanovuje sa úrok z omeškania pri dovoze tovaru
• Dochádza k spresneniu pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru
• Pri prechode majetku na právneho nástupcu sa zlaďuje prístup zaobchádzania s týmto majetkom bez ohľadu na jeho druh a zavádza sa povinnosť právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku
• Pre zahraničné osoby v pozícii prvého odberateľa pri trojstrannom obchode sa ruší povinnosť podať prázdne daňové priznanie
• Mení sa obdobie, v ktorom sa tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o DPH registráciu (resp. si ju splnila oneskorene), považuje za platiteľa a v tejto súvislosti sa mení aj obdobie, za ktoré sa podáva mimoriadne daňové priznanie k DPH
• Pri oneskorenej registrácii sa v prípadoch, keď daň na vstupe prevýši daň na výstupe, sa ruší povinná daňová kontrola. Správca dane môže údaje v podanom mimoriadnom daňovom priznaní preveriť aj iným spôsobom, napríklad miestnym zisťovaním

Povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb

Do zákona sa navrhuje pridať nové ustanovenie § 70a, ktoré predstavuje transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica Rady 2066/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. 

Cieľom tejto smernice je boj proti určitým typom podvodov, predovšetkým B2C transakciám v oblasti e-commerce, keďže čoraz viac ľudí nakupuje v online priestore zo zahraničia.

Nová úprava zavedie pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky) od roku 2024 viaceré povinnosti, napr.:

• povinnosť viesť záznamy o cezhraničnej platbe a jej príjemcovi,
• povinnosť uchovávať údaje o cezhraničných platobných transakciách, ak príjemca prijme za kalendárny štvrťrok viac ako 25 platobných transakcií,
• povinnosť predkladať údaje o platiteľoch alebo príjemcoch platieb z platobných transakcií finančnej správe.

Zákon ďalej bližšie definuje, kto sa považuje za poskytovateľa platobných služieb, príjemcu platby, platobnú službu a i., určuje personálnu pôsobnosť nového ustanovenia, spôsob, rozsah a obdobie vedenia záznamov a iné. 

Čo z toho vyplýva?

Implementovaním nových pravidiel sa významne posilnia nástroje a opatrenia pre výber dane pri cezhraničných obchodoch tým, že poskytovatelia platobných služieb budú povinní viesť osobitné záznamy a tie oznamovať finančnej správe. Tieto záznamy budú následne podrobované krížovej kontrole a vyhodnocovaniu na európskej úrovni.

Pre poskytovateľov platobných služieb budú tieto nové povinnosti predstavovať ďalšiu administratívnu záťaž a nutnosť nastaviť a prispôsobiť svoje procesy a systémové riešenia.