CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026

• 83 % oslovených miest v strednej a východnej Európe má oficiálny Plán udržateľnej mestskej mobility (PUMM alebo plán inteligentnej „smart“ mobility). Až 78 % miest považuje plánovanie mobility za vysokú alebo veľmi vysokú prioritu mestského rozvoja.
• Mestá budujú komplexné systémy mobility, ktoré slúžia všetkým. Až 89 % miest používa alebo plánuje zaviesť ukazovatele inteligentných miest a inteligentnej mobility. Ale len 44 % má funkčnú alebo pokročilú centralizovanú platformu údajov o mobilite.
• Možnosti financovania zaostávajú za ambíciami. Iba 17 % miest má osobitný rozpočet na aktivity súvisiace s PUMM alebo inteligentnou mobilitou a 24 % využíva špecifické finančné nástroje.
• Mobilita sa stáva súčasťou širšej agendy rozvoja a konkurencieschopnosti. Až 83 % miest chce zosúladiť plánovanie mestskej mobility s potrebami výstavby, logistiky a strategickej infraštruktúry.
• Pripravenosť v oblasti životného prostredia zostáva nerovnomerná, zatiaľ čo tlak na dodržiavanie predpisov rastie. Len 56 % miest má formálny plán zlepšovania kvality ovzdušia. Mestá čoraz častejšie začleňujú kvalitu ovzdušia do širších opatrení v oblasti mobility a mestského plánovania.

Bratislava, Katovice 28. septembra 2026 – Mestá v strednej a východnej Európe (CEE) vstupujú do novej fázy transformácie mobility. Strategické plánovanie mobility je dnes už bežnou súčasťou činnosti miest. Výzvou však naďalej ostáva, ako tieto plány pretaviť do koordinovaných a merateľných opatrení so zabezpečeným financovaním. Podľa štúdie CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026, ktorú pred týždňom predstavili na Kongrese novej mobility 2026, má 15 z 18 skúmaných miest (83 %) oficiálny Plán udržateľnej mestskej mobility (PUMM) alebo plán inteligentnej mobility. 14 z 18 miest (78 %) považuje PUMM a iniciatívy inteligentnej mobility za vysokú alebo veľmi vysokú prioritu svojej agendy mestského rozvoja. Iba tri mestá (17 %) však uviedli, že majú na tieto aktivity vyčlenený osobitný rozpočet.

CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026 vychádza z prieskumov so zástupcami samospráv v 18 mestách regiónu strednej a východnej Európy. PwC v strednej a východnej Európe uskutočnilo prieskum v spolupráci s PSNM (The New Mobility Association) a EIT Urban Mobility s cieľom zmapovať aktuálnu pripravenosť miest zavádzať plány PUMM a využívať ich prínosy.

Správa prichádza v čase, keď sa sprísňujú požiadavky politík, ktorým čelia európske mestá. Nariadenie o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) vyžaduje, aby 431 mestských uzlov v Európe prijalo PUMM do konca roka 2027, čím sa ďalej posilňuje úloha strategického plánovania mobility. Smernica EÚ o kvalite okolitého ovzdušia zároveň stanovuje prísnejšie limity pre znečisťujúce látky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, ako krok k cieľu nulového znečistenia do roku 2050.

Mestá majú jasné strategické smerovanie, ich implementačné kapacity však zostávajú nerovnomerné

Zistenia ukazujú, že hlavnou výzvou mobility v regióne je nerovnomerná schopnosť miest financovať, riadiť a realizovať svoje plány. Hoci 72 % miest označuje finančné prostriedky EÚ za strategický zdroj financovania systémov mestskej mobility, len 24 % má zavedené konkrétne finančné nástroje na podporu realizácie opatrení PUMM.

Iba 17 % miest má samostatný rozpočet vyčlenený na iniciatívy inteligentnej mobility. Zatiaľ čo strategické ambície miest rýchlo rastú, organizačné kapacity a finančné mechanizmy potrebné na ich dlhodobé napĺňanie zaostávajú.

Investície do mobility zostávajú prevažne orientované na jednotlivé projekty, nie na ucelené programy. Hoci mestá často úspešne získavajú granty na konkrétne projekty, mnohé zatiaľ nevytvorili stabilné dlhodobé finančné štruktúry pokrývajúce celý implementačný cyklus od realizácie a prevádzky až po monitorovanie a údržbu.

Opatrenia prijímané mestami v kľúčových oblastiach:

• Riadenie a sociálna oblasť: Odborné vedenie má vo väčšine miest jasne nastavené štruktúry, zatiaľ čo zodpovednosť za zapájanie verejnosti je ukotvená menej systematicky. Odborné vedenie má zavedených 17 miest, no len 12 z nich má určeného konkrétneho zástupcu pre participáciu verejnosti. Vroclav je dobrým príkladom vyspelého a inštitucionalizovaného modelu zapájania verejnosti. Samostatné oddelenie participácie občanov koordinuje verejné konzultácie v celom meste, zatiaľ čo externé mimovládne organizácie zabezpečujú nezávislú facilitáciu. Mestská platforma „Wrocław Rozmawia“ („Vroclav diskutuje“) zároveň archivuje konzultačné materiály a správy za uplynulých osem rokov, vďaka čomu obyvatelia vidia, ako ich podnety ovplyvnili rozhodnutia mesta.
• Dáta, digitalizácia a umelá inteligencia. Digitalizácia patrí medzi oblasti s najvýraznejším pokrokom v implementácii. Centrá riadenia dopravy, automatické sčítače, aplikácie na plánovanie ciest a digitálny predaj cestovných lístkov sú v mestách strednej a východnej Európy čoraz bežnejšie. Integrácia údajov medzi jednotlivými platformami však zostáva nekonzistentná. Kým 44 % miest uvádza, že má funkčnú alebo pokročilú centralizovanú platformu prepájajúcu údaje o mobilite, 56 % sa stále spolieha na základné platformy s obmedzeným rozsahom údajov alebo ich zavedenie ešte len plánuje. Rozdiel ilustruje pokračujúci posun regiónu od samostatne fungujúcich digitálnych nástrojov a pilotných iniciatív k prepojeným systémom riadenia miest. Praha sa radí medzi lídrov v tejto oblasti vďaka svojej dátovej platforme Golemio. Tá spája údaje o mobilite v reálnom čase, integráciu naprieč doménami, analytiku a nástroje na podporu rozhodovania, čím umožňuje riadenie mestskej mobility založené na dátach.
• Finančné zdroje a financovanie. Približne 72 % miest strategicky využíva financovanie z EÚ na posilnenie odolnosti, adaptability a inovačného potenciálu svojich systémov mestskej mobility. Využívanie konkrétnych finančných nástrojov však ostáva obmedzené – iba 24 % miest uvádza, že na financovanie investícií do inteligentnej mobility siaha po nástrojoch ako zelené či komunálne dlhopisy, verejno-súkromné partnerstvá (PPP) alebo špecializované úvery. Prieskum poukazuje na rastúce povedomie o potrebe diverzifikovať zdroje financovania pre dlhodobú transformáciu. Mnohé mestá vidia potenciál v cielenom rozširovaní PPP tam, kde súkromný sektor dokáže realizovať projekty efektívnejšie než samosprávy. Príkladom je Riga, kde sa PPP stávajú kľúčovým pilierom stratégie mobility a infraštruktúry. Ešte ďalej je Ľubľana, ktorá formou PPP zabezpečuje zdieľanie bicyklov a elektromobilov, ako aj vybavenie a údržbu autobusových zastávok.
• Konkurencieschopnosť, odolnosť a bezpečnosť. Plánovanie mobility novej generácie už presahuje samotnú dopravu – čoraz viac zohľadňuje jej úlohu v hospodárskom rozvoji, energetickej odolnosti, bezpečnosti dodávok palív a adaptácii na zmenu klímy. Tieto aspekty zapracúva do dopravných plánov 89 % miest a 83 % z nich prepája plánovanie mobility s potrebami stavebníctva, logistiky a strategickej infraštruktúry. Výrazným príkladom je Ľvov, pre ktorý je odolnosť prevádzkovou nevyhnutnosťou. Mesto musí udržať funkčnú dopravu aj počas leteckých poplachov, výpadkov elektriny, presídľovania obyvateľov a tlaku na infraštruktúru – a popritom pokračuje v elektrifikácii dopravy a prispôsobuje služby mobility meniacim sa bezpečnostným a humanitárnym potrebám.
• Životné prostredie. Zlepšovanie kvality ovzdušia je jedným z hlavných hnacích faktorov posunu k udržateľnej mestskej mobilite. Mestá uprednostňujú obnovu a elektrifikáciu verejnej dopravy ako kľúčové opatrenia na znižovanie emisií. Z rozhovorov však vyplýva rastúce povedomie o potrebe komplexnejšieho prístupu – popri ekologickejšom vozidlovom parku mestá investujú aj do infraštruktúry pre peších a cyklistov, reformy parkovania, preferencie verejnej dopravy, riadenia dopravy, obmedzení vjazdu, zelenej infraštruktúry a monitorovacích systémov. Ukazuje sa, že výsledky v oblasti kvality ovzdušia závisia od integrovaných opatrení mobility a mestského plánovania, nie od izolovaných riešení. Príkladom je Riga, kde občiansko-vedecká iniciatíva „Breathe, Riga!“ priniesla viac než 696 000 meraní a odhalila 9 – 10 % nárast znečistenia tuhými časticami počas dopravných špičiek – čím posilnila argumenty pre cielené opatrenia.  

Zaregistrujte sa a získajte celú správu CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026, v ktorej nájdete regionálne zistenia, príklady postupov miest a príležitosti na partnerstvá formujúce ďalšiu fázu inteligentnej, udržateľnej a odolnej mobility v strednej a východnej Európe: CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026

Poznámky pre redaktorov

O projekte CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026

• Ide o nadväzujúci projekt na CEE Smart Cities Mobility Index 2024, ktorý mal byť východiskom pre spoločné regionálne opatrenia. Index z roku 2024 hodnotil prístup k inteligentným mestám a aktivity zainteresovaných strán mestskej mobility v regióne.
• CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026 je kvalitatívna výskumná a participačná iniciatíva PwC v strednej a východnej Európe, ktorá hodnotí stav inteligentnej mobility v 18 mestách regiónu: Belehrad, Bratislava, Bukurešť, Budapešť, Gdansk, Katovice, Košice, Ľubľana, Lodž, Ľvov, Ostrava, Praha, Riga, Rzeszów, Tallinn, Varšava, Vroclav a Záhreb.
• Projekt sa zameriava na to, ako mestá začleňujú rozhodovanie založené na dátach, mechanizmy finančných zdrojov a financovania, ako aj bezpečnostné, environmentálne, riadiace a sociálne aspekty do plánovania mestskej mobility a ako tieto aktivity zosúlaďujú s PUMM a ďalšími vyvíjajúcimi sa rámcami politík, ako sú Európska zelená dohoda, Smernica o kvalite okolitého ovzdušia či Stratégia udržateľnej a inteligentnej mobility. Sprint zároveň skúma, ako mestá prostredníctvom zásahov do systémov mestskej mobility riešia a zmierňujú negatívne hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky narušenia dodávok energie a dodávateľských reťazcov.
• Správa bola predstavená 23. septembra 2026 na Kongrese novej mobility v Katoviciach.

O PwC

Sieť PwC pomáha budovať dôveru v spoločnosti a prispieva k riešeniu dôležitých globálnych výziev. Naše kancelárie v 136 krajinách s viac ako 364 000 ľuďmi poskytujú kvalitné audítorské, daňové a poradenské služby. Viac informácií nájdete na našej webovej stránke www.pwc.com/sk.

O PwC Central and Eastern Europe

PwC Central and Eastern Europe (CEE) je súčasťou globálnej siete spoločností PwC. PwC CEE je v rámci siete územím Strategy Council Territory, ktoré ovplyvňuje strategické smerovanie a podporuje zosúladenie pri realizácii stratégie. V CEE fungujeme ako jedno partnerstvo v 27 krajinách, pričom viac ako 13 000 ľudí spolupracuje naprieč naším regiónom, aby slúžili klientom a prispievali k nášmu udržateľnému budúcemu rozvoju. Viac informácií nájdete na https://cee.pwc.com.