Katarína Linczenyiová: Keď príde na mindset, je veľa podobností medzi top lídrami a top atlétmi

Dovolím si tvrdiť, že pojem freediving na Slovensku ešte stále nie je všetkým známy, napriek tomu sa vďaka vám dostal do povedomia mnohých ľudí. Aká bola vaša cesta k spoznaniu tohto športu?

Áno, freediving je na Slovensku stále menej známym športom, ale myslím, že je to prirodzené, keďže nemáme more. Veľmi sa však teším, že aj u nás záujem o tento nádherný šport rastie. Od malého detstva som milovala more a vodu všeobecne, venovala som sa plávaniu a prístrojovému potápaniu, takže o existencii freedivingu som vedela už dávno, aj keď venovať som sa mu začala až počas štúdia na strednej škole. Keď som prvýkrát v živote vyskúšala freediving, bolo to úžasné, hlavne pocit pokoja pod hladinou, ale aj spojenie s prírodou, možnosť slobodne plávať s divokými delfínmi, veľrybami. Nič krajšie som v živote zatiaľ nezažila. Freediving je šport, v ktorom sa preteká, ale rada ľuďom hovorím, že to nie je iba šport, je to aktivita, ktorá nás môže zobrať bližšie k prírode, a pritom vôbec nemusíte ísť do hĺbok.

Keďže ide o vodu, hĺbku, šíre more, stretávali ste sa s tým, že vás ľudia od tejto aktivity odrádzali alebo hľadali nebezpečenstvá, s ktorými sa môžete počas tohto športu stretnúť? Zažili ste počas tejto aktivity niekedy aj pocit strachu?

Freediving je krásny, ale extrémny šport, takže nebezpečenstvo tam je a áno, ľudia ma odhovárali. Ale keď máte sen, tak vás ťažko niekto odhovorí. To je, ako keď máte horolezca a jeho sen je vyliezť Everest, tiež mu to len tak nevyhovoríte. Je tu však jedno veľké ale a to je manažment rizík. Čím extrémnejší šport alebo pracovná pozícia, o ktorej sa vie, že v nej budete pod obrovským tlakom, o to viac treba vyhodnocovať potenciálne riziko. Myslím si, že ak aj chceme niekoho od niečoho odhovoriť, lebo sa o toho človeka napríklad bojíme, tak je dôležité, ako mu to povieme. Napríklad ak aj máme kolegu alebo kamaráta, ktorý zjavne ide do vyhorenia, ako mu to povieme? Tak určite nezačneme takýto rozhovor štýlom, neblázni, čo to robíš a podobne. Skôr by sme mohli prísť a povedať, záleží mi na tebe a nechcem, aby sa ti niečo stalo, pretože... 

Čo sa týka strachu a stresu, keď som sama niekde v mori alebo aj na súťaži, to je taký paradox. Sú momenty, keď je lepšie urobiť krok späť, spomaliť, uprednostniť zdravie pred medailou, a potom sú zase momenty, keď sa netreba stresu zľaknúť, nevzdať sa, ale využiť tlak ako pozitívnu motiváciu a ísť do toho. No a je veľké umenie ako v športe, tak si myslím aj v živote, vedieť, kedy zvoliť ktorú z týchto dvoch ciest. Ja sa tomuto umeniu tiež ešte stále učím.

Ste najúspešnejšou slovenskou freediverkou, v roku 2013 ste boli vo svetovom rebríčku v kategórii s monoplutvou na treťom mieste, a to ponorom do 85 m. Dnes ste jednou z najžiadanejších motivačných rečníčok a lektoriek, svoje skúsenosti zo športu ste úspešne adaptovali na potreby bežných ľudí aj korporátneho prostredia a premietli ste ich do soft skills školení. Čo všetko je za vašim úspechom?

Myslím, že je to také klišé, čo asi povie každý druhý človek, ktorému sa niečo vydarilo, a síce tvrdá drina, keď trénujete päť hodín denne šesť dní v týždni, veľa obetovania sa, keď obetujete pre šport napríklad štúdium na univerzite alebo rodinu, veľa odriekania, keď namiesto párty si idete dať ešte mentálny tréning pred spaním, nevzdávanie sa, keď sa vám nedarí alebo keď vám niekto povie, že sa to nedá, ale v prvom rade láska a vášeň pre to, čo robíte. Z dlhodobého hľadiska však verím, že je tiež dôležité zachovať si pokoru.

Katarína Linczenyiová
Freediverka a well-being koučka

Po ukončení svojej atletickej kariéry vo freedivingu ste sa začali naplno venovať psychológii, ktorú aj študujete. Poznáme vás ako freediverku, ale aj ako vynikajúcu lektorku v oblasti stres, performance manažmentu a well-beingu. Zvyšujete tiež povedomie o mentálnom zdraví. Tieto témy sú čoraz viac zdomácnené a aj u nás sa o nich veľa hovorí. Čo vás viedlo k tomu, pustiť sa do psychológie, pretože ja vidím veľké prepojenie medzi ponáraním sa do hĺbky mora a ponáraním sa do seba samého...

Skúsenosti s freedivingom ako takým, ale aj s pretekárskym športom boli pre mňa inšpiráciou k štúdiu psychológie. Mentálna stránka je pri freedivingu veľmi dôležitá, ja by som povedala, že kľúčová. V hĺbke mora nie je priestor na stres, pretože ak sa tam dostanete do stresu, môže to vyústiť do nehody. Ak ste na súťaži, je to o to ťažšie, pretože tam ste ešte aj pod tlakom urobiť výkon, zlomiť rekord, získať medailu. V každom prípade, ak človek nie je zrelaxovaný a koncentrovaný už na hladine, do danej hĺbky sa veľakrát vôbec ani len nedostane, pretože mu to napäté telo nedovolí. 

Pamätám si, aká to bola pre mňa úžasná životná zmena, keď som po troch mesiacoch prvého intenzívneho tréningu v mori, ale mám na mysli aj mentálny tréning na suchu, pocítila taký ten vnútorný pokoj, ktorý som predtým nepoznala. Veľakrát, keď školím manažérov, počúvam prosbu, že by chceli vedieť nejaké rýchle, účinné a ľahké cvičenie, ktoré by im pomohlo zvládnuť stres a nejaký ten pokoj nájsť. 

Také cvičenia, samozrejme, existujú a aj ich učím, ale ak sa chce človek naozaj rozvíjať, či už ako osoba alebo ako líder, niekam sa posunúť, niečo reálne zmeniť, tak to chce viac ako len jedno cvičenie, chce to napríklad zmenu postoja. Na tom s klientmi pracujem tiež.

Dlhodobo patríte aj k lektorom Akadémie PwC, vytvorili ste až šesť rôznych soft skills školení pre manažment aj lídrov, ktoré sa týkajú spomenutých tém. Najpopulárnejšie sú jednoznačne školenia zamerané na stres. Ako prebiehajú?

Každé školenie prebieha, samozrejme, trochu inak. V každom školení však spájam nasledovné veci, ktoré považujem za dôležité. Podelím sa s uchádzačmi o moje vlastné skúsenosti, teóriu sa snažím urobiť záživnou tak, že sa na danú tému pozeráme z viacerých perspektív, od psychológie cez šport, manažment až po filozofiu, dávam veľa priestoru diskusii, niekedy aj filozofickej. Robíme veľa rôznych praktických cvičení, nielen tých mentálnych, ale pracujeme aj s telom, napríklad počas dýchacích alebo meditačných cvičení je školenie vždy adaptované na potreby účastníkov a snažíme sa spoločne vytvoriť plán, teda ako prakticky aplikovať nové vedomosti a zručnosti v živote tak osobnom, ako aj profesijnom.

No a keďže moje hobby je tiež fotografia, tak každé školenie sprevádzajú krásne fotografie, či už tie podvodné, cestovateľské alebo aj iné, ktoré používam na demonštrovanie niektorých konceptov, takže taká čerešnička na torte je aj vizuálny zážitok. Absolventi získajú nové teoretické vedomosti, ale hlavne aj praktické zručnosti. Ale najradšej majú ľudia časť, keď si ideme ľahnúť na podložky do tichej miestnosti a robíme relaxačné meditačné cvičenia, to je tiež silný zážitok.

Okrem vašich soft skills školení v Akadémii PwC ponúkame aj unikátny teambuilding, ktorého najzaujímavejšia časť je vodná meditácia. V našich končinách naozaj niečo netradičné a nepoznané, môžete nám priblížiť, o čo ide?

Už pár rokov sa venujem vývoju vlastnej metódy, Lincz Method na uvoľnenie stresu, navodenie relaxácie a budovanie mentálnej odolnosti, no využívame vodný element. Môžete si predstaviť meditáciu, ale vo vode, v teplom bazéne. Podstata je v tom, že najskôr sa ľudia na suchu naučia určité dýchacie a mentálne cvičenia, ktorými sa zrelaxujú, ale aj skoncentrujú a uvoľnia napätie. Následne ideme do teplej vody, v ktorej dochádza k prehlbeniu pocitu relaxácie, aby sme docielili pocit uvoľnenia. 

Pre mňa je to krásny moment pozorovať, ako jeden človek druhému napomáha cítiť sa lepšie, úplne prirodzene a pritom úplne minimálne len tým, že ten človek, čo stojí, dáva pozor na toho, čo leží a relaxuje, a tým mu dáva nepriamo pocítiť, neboj sa, som tu pre teba, nenechám ťa tu niekam odplávať. Následne pracujeme aj s navodením stresu a jeho zvládaním, podľa špeciálnej Lincz metódy.

V tomto momente si môže človek vyskúšať, ako dokáže tu relaxáciu zachovať, ako dokáže mať seba samého pod kontrolou, keď je pod stresom a zároveň keď je pod tlakom podať výkon a človek prirodzene začne súťažiť sám so sebou, ale aj s ostatnými členmi tímu, ktorí sú v bazéne. Je to paradox. Na to, aby som podal čo najlepší výkon, musím byť čo najpokojnejší. Event trvá dva dni a robíme ho vo wellness hoteloch alebo napr. v X-Bionic Sphere, čo je naše slovenské olympijské centrum.

Pracujete najmä s exekutívou a lídrami. Prečo je pre nich stres manažment taký dôležitý?

Keď príde na mindset, je veľa podobností medzi top lídrami a top atlétmi. Aj preto s touto skupinou ľudí robím najviac. Top stolička nie je tá najpohodlnejšia. Lídri sú pod stresom a tlakom, ktorý je špecifický a môže byť veľmi veľký. Zároveň sa však od lídrov očakáva, že práve oni budú viesť tím, resp. celú firmu aj v ťažkých časoch, že práve oni budú robiť s chladnou hlavou racionálne a nie emocionálne rozhodnutia, ktoré môžu byť aj veľmi nepríjemné. 

Aby toto líder dokázal dlhodobo, tak musí jednak dbať na svoju psychohygienu, well-being, musí byť aj mentálne odolný a vedieť sa na veci pozerať s perspektívou. Počas školení stres manažmentu alebo mentálnej reziliencie sa naučí, ako na to. Ale je tu aj druhá stránka veci: stres je nákazlivý, ale takisto aj pokoj. Ak máte lídra, ktorý je nervózny alebo nevytvára atmosféru psychologického bezpečia, tak to bude mať negatívny vplyv na celý tím bez ohľadu na to, či ľudia v tomto tíme prešli školením stres manažmentu alebo nie. Preto ak hovoríme o politike well-beingu na pracovisku, moja rada je začať od lídrov.