Dane do vrecka 2017

Publikácia Dane do vrecka je jednou z našich najpopulárnejších každoročných publikácií. Na ročnej báze poskytuje prehľadný stručný súhrn daňových predpisov a pravidiel a pokrýva všetky aspekty zdaňovania, vrátane dane z príjmov právnických osôb, fyzických osôb, DPH, spotrebných daní a cla. Okrem toho v nej nájdete informácie o možnostiach štátnej pomoci pri investovaní na Slovensku.

Túto publikáciu pre vás pripravil náš tím, ktorý tvorí 80 odborníkov na dane. Radi zodpovieme všetky vaše špecifické otázky. 

Pozrite si aktuálne daňové predpisy a pravidlá, alebo si stiahnite nášho sprievodcu nižšie. 

 

Fyzické osoby

Všeobecné princípy

  • Slovenskí daňoví rezidenti podliehajú dani z príjmov fyzických osôb
  • vypočítanej z ich celosvetových príjmov, pričom sa berú do úvahy úľavy podľa slovenských zákonov a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • Slovenskí daňoví nerezidenti podliehajú dani z príjmov fyzických osôb vypočítanej z ich príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky („SR“).
  • Daňovým rokom je kalendárny rok.
  • Sadzba dane z príjmov fyzických osôb závisí od výšky príjmu daňovníka, pričom na základ dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima (t. j. 35 022,31 EUR) sa použije 19 % sadzba dane a prevyšujúca časť základu dane bude zdaňovaná 25 % sadzbou dane. Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 %.
  • Sadzba dane pre niektoré príjmy z kapitálového majetku je stanovená jednotne vo výške 19 %.
  • Príjmy z podielu na zisku (dividendy) dosiahnutého v zdaňovacom období, ktoré sa začalo 1. januára 2017 a neskôr podliehajú špecifickej sadzbe dane 7 %, resp. 35 %, ak je fyzická osoba daňovníkom nezmluvného štátu.

Daňová rezidencia

Slovenskí daňoví rezidenti

  • Jednotlivec sa považuje za daňového rezidenta; ak:
    • má v SR trvalý pobyt; alebo
    • sa zdržiava v SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku či už súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

Slovenskí daňoví nerezidenti

  • Predmetom dane z príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, napr.:
    • príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR;
    • príjmy uhrádzané slovenskou spoločnosťou za výkon funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti;
    • príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo z poskytovania služieb;
    • príjem z úrokov, licenčných poplatkov, predaja alebo prenájmu majetku nachádzajúceho sa v SR alebo z výhier v lotérii;
    • príjmy z podielu na zisku (dividendy).
  • Príjem môže byť predmetom dane bez ohľadu na to, kde je vyplácaný.

Základ dane z príjmu fyzickej osoby, daňové straty

  • Základ dane z príjmov fyzických osôb tvoria príjmy fyzickej osoby z rôznych zdrojov (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a ostatné príjmy).
  • Špecifické príjmy z (držby) kapitálového majetku, napr. úroky, sa od roku 2016 zahŕňajú do osobitného základu dane.
  • Príjmy z podielov na zisku (dividendy) vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce sa 1. januára 2017 alebo neskôr a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 vyplatené po 31. 12. 2016 podliehajú špecifickej sadzbe dane.
  • Zákon vymenúva príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Od roku 2016 medzi takéto príjmy patria, po splnení špecifických podmienok, aj príjmy z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok, ako aj príjmy z dlhodobého investičného sporenia po 15 rokoch.
  • Vo všeobecnosti sú nevyhnutné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov od zdaniteľných príjmov odpočítateľné. To však neplatí bezvýhradne a pri každom type príjmu je nutné skúmať, aké konkrétne výdavky je možné odpočítať.
  • Daňové straty, ktoré vzniknú z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, možno odpočítať rovnomerne najviac počas 4 nasledujúcich zdaňovacích období, avšak len od základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Daňovú stratu nemožno odpočítať napr. pri príjmoch z prenájmu alebo z kapitálového majetku.

Položky odpočítateľné od základu dane

  • Položky odpočítateľné od základu dane je možné uplatniť iba pri príjmoch zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Nezdaniteľné minimum

nárok

každý daňovník

pre ročný základ dane

pod 19 809,00 EUR

od 19 809,00 EUR do 35 022,31 EUR

nad 35 022,31 EUR

nezdaniteľné
minimum

3 803,33 EUR

progresívne
znižovanie

0,00 EUR

 

Nezdaniteľné minimum na manželku/manžela

nárok

- daňový rezident žijúci v spoločnej domácnosti s manželkou/manželom

- daňový nerezident, ak príjmy, ktoré dosahuje zo zdrojov v SR, prekročia 90 % jeho celkových príjmov (po splnení určitých podmienok)

pre ročný základ dane

pod 35 022,31 EUR

od 35 022,31EUR do 50 235,62 EUR

nad 50 235,62 EUR

nezdaniteľné minimum na manželku/manžela

kladný rozdiel
medzi 3 803,33 EUR a príjmom manželky

progresívne
znižovanie

0,00 EUR

 

Daňový bonus na dieťa

nárok

- daňový rezident na každé vyživované dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti, ak tento rezident dosiahne minimálny zdaniteľný príjem

- daňový nerezident, ak príjmy, ktoré dosahuje zo zdrojov v SR, prekročia 90 % jeho celkových príjmov

pre zdaniteľný
príjem

minimálne 2 610,00 EUR

daňový bonus
na jedno dieťa

21,41 EUR mesačne

(platný pre rok 2017)

 

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

nárok

po splnení podmienok je nezdaniteľnou časťou základu dane daňovníka suma preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

maximálna výška nezdaniteľnej časti

preukázateľne zaplatené príspevky do výšky 180 EUR pre rok 2017

Daňová registrácia

  • Všetky osoby, ktoré na území SR získali povolenie na podnikanie, začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajali nehnuteľnosť, sa musia na účely dane z príjmov registrovať na daňovom úrade do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získali povolenie na podnikanie, začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajali nehnuteľnosť.
  • Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8) alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

Daňové priznania

  • Vo všeobecnosti platí, že každý, kto podlieha slovenskej dani z príjmov fyzických osôb a koho zdaniteľné príjmy v danom roku presiahnu stanovený limit (1 901,67 EUR na rok 2017), musí podať priznanie k dani z príjmov, s výnimkou prípadu, keď:nemá iný príjem ako ten, ktorý je zdanený zrážkovou daňou (napr. príjem z bankových úrokov)
    • nemá iný príjem ako ten, ktorý je zdanený zrážkovou daňou (napr. príjem z bankových úrokov);
    • má príjem oslobodený od slovenskej dane z príjmov fyzických osôb; alebo keď
    • jeho mzda bola zdanená prostredníctvom slovenského mzdového účtovníctva, zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie dane a fyzická osoba nemá iný zdaniteľný príjem.
  • Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa končí 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem dosiahnutý. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 kalendárne mesiace, ak sa to vopred oznámi správcovi dane; ak sú súčasťou daňovníkových príjmov aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, možno ju predĺžiť najviac o 6 kalendárnych mesiacov.
  • Manželia musia podávať daňové priznania samostatne.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

  • Daňovník môže poukázať 2 % (resp. 3 %, ak splní určité podmienky) zaplatenej dane za rok 2016 ním určenému oprávnenému prijímateľovi.

Pokuty

  • Za nepodanie daňového priznania, nezaplatenie dane alebo za podanie daňového priznania a zaplatenie dane po stanovenom termíne, prípadne za neuvedenie významných súm alebo zdrojov príjmov v daňovom priznaní môže slovenský daňový úrad udeliť vysoké pokuty. Spôsob výpočtu pokút je rovnaký ako v prípade právnických osôb.
  • Na rok 2017 predstavuje výška maximálneho vymeriavacieho základu pre všetky druhy sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia, ktoré nie je limitované) 7-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, t. j. 6 181 EUR.
  • Od roku 2017 je maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie zo všetkých druhov príjmov s výnimkou dividend zrušený.
  • Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa stanovil minimálny vymeriavací základ na účely sociálneho a zdravotného poistenia v roku 2017 na úroveň 441,50 EUR.

Zdravotné poistenie

  • Odvody na zdravotné poistenie sú vo všeobecnosti povinné pre fyzické osoby, ktoré:
    • majú v SR trvalý pobyt;
    • nemajú v SR trvalý pobyt (napr. majú len prechodný pobyt v SR) a nie sú poistené v inom členskom štáte EÚ alebo EHP príp. vo Švajčiarsku a ktoré majú zároveň uzavretú pracovnú zmluvu buď so slovenským
    • zamestnávateľom alebo so zahraničným zamestnávateľom, ktorý má v SR zriadenú stálu prevádzkareň;
    • nemajú v SR trvalý pobyt a nie sú poistené v inom členskom štáte EÚ alebo EHP príp. vo Švajčiarsku a ktoré v SR podnikajú alebo majú oprávnenie podnikať.
  • Príjmy, ktoré podliehajú odvodom na zdravotné poistenie, tvoria všetky druhy zdaniteľných príjmov (príjmy podľa § 5, § 6, § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov) vrátane príjmov z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 až 2016.
  • Sadzba poistného pre fyzické osoby, ktoré prijímajú dividendy podliehajúce zdravotným odvodom, je 14 % z platného vymeriavacieho základu.
  • Poistné sa neplatí z dividend z akcií obchodovaných na regulovanom domácom alebo zahraničnom trhu.
  • Fyzické osoby s trvalým pobytom v SR, ktoré vykonávajú činnosť v zahraničí a sú poistené na území štátu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, sú vyňaté z povinnosti platiť odvody na zdravotné poistenie v SR.
  • Pravidelné mesačné odvody do systému zdravotného poistenia sa pokladajú za preddavky na ročnú povinnosť a sú predmetom ročného zúčtovania, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa v určených prípadoch do 30. septembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý boli odvody platené.

Sociálne poistenie

  • Systém sociálneho poistenia v SR zahŕňa dôchodkový systém a poistenie pre prípad choroby, trvalej invalidity, straty zamestnania, úrazu alebo platobnej neschopnosti zamestnávateľa a taktiež príspevky na garančné poistenie a do rezervného fondu.
  • Dôchodkové poistenie pozostáva z troch pilierov. Prvý a (vo všeobecnosti) druhý pilier sú povinné, zatiaľ čo tretí je dobrovoľný.
  • Akýkoľvek príjem zo závislej činnosti a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjem podľa § 5 a §6 zákona o dani z príjmov) podliehajú odvodom na sociálne poistenie, ale len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu (6 181 EUR mesačne na rok 2017).

Prehľad odvodov na zdravotné a sociálne poistenie

 

Zamestnanec

 

Sadzba

Maximálna výška odvodov pre rok 2017 (v EUR)

Nemocenské

1,4 %

86,53

Dôchodkové

4 %

247,24

Trvalá invalidita

3 %

185,43

Nezamestnanosť

1 %

61,81

Garančné poistenie

-

-

Rezervný fond

-

-

Celkom

13,4 %

581,01

 

Zamestnávateľ

 

 

Sadzba

Maximálna výška odvodov na rok 2017 (v EUR)

Nemocenské

1,4 %

86,53

Dôchodkové

14 %

865,34

Trvalá invalidita

3 %

185,43

Nezamestnanosť

1 %

61,81

Garančné poistenie

0,25 %

15,45

Rezervný fond

4,75 %

293,59

Celkom

34,4 %

1 508,15

  • Okrem týchto odvodov na sociálne poistenie musí zamestnávateľ odvádzať aj odvody na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z celkových mesačných nákladov na mzdu zamestnanca.
  • Odvody na zdravotné poistenie sú vo výške 4 % pre zamestnanca a 10 % pre zamestnávateľa z celkových hrubých príjmov zamestnanca. Od roku 2017 je maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie zrušený.

Odpočítateľná položka od vymeriavacieho základu v roku 2017

Pre ročný vymeriavací základ:

4 560 EUR

od 4 560 EUR

do 6 840 EUR

6 840 EUR a viac

Odpočítateľná položka:

4 560 EUR

progresívne
znižovanie

0 EUR

Právnické osoby

Predmet dane

  • Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (tzv. daňového rezidenta) sa považuje právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto vedenia. Predmetom dane takéhoto daňovníka sú jeho celosvetové príjmy, pričom pre zamedzenie dvojitého zdanenia možno postupovať v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou.
  • Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou (tzv. daňoví nerezidenti) sú zdaňovaní len z príjmov zo zdroja na území SR.
  • Neexistuje možnosť skupinového zdanenia právnických osôb.

Sadzba dane

  • Sadzba dane za rok 2017 (zdaňovacie obdobie začínajúce sa najskôr 1. januára 2017) je 21 %.

Minimálna daň právnickej osoby

  • Minimálna daň (daňová licencia) po odpočte úľav na dani a započítaní zaplatenej dane v zahraničí, ktorú je právnická osoba povinná platiť, sa pohybuje v rozmedzí od 480 EUR do 2 880 EUR v závislosti od dosiahnutého ročného obratu a od toho, či ide o platiteľa DPH. Ak má spoločnosť najmenej 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, výška daňovej licencie sa znižuje na polovicu.
  • Daňová licencia je splatná v lehote na podanie daňového priznania a možno ju odpočítať od budúcej vyššej daňovej povinnosti počas najviac 3 bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období.
  • Daňová licencia sa neplatí v špecifických prípadoch.

Základ dane

  • Základom dane je vo všeobecnosti výsledok hospodárenia určený podľa zákona o účtovníctve a upravený na daňové účely.
  • U daňovníka, ktorý je povinný vykazovať výsledok hospodárenia podľa IFRS, sa pri určení základu dane vychádza buď z:
    • výsledku hospodárenia podľa IFRS upraveného pre daňové účely spôsobom ustanoveným Ministerstvom financií SR (tzv. IFRS mostík); alebo
    • výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v systéme podvojného účtovníctva podľa slovenských účtovných štandardov.
  • V prípade daňových nerezidentov, ktorí nemajú povinnosť viesť účtovníctvo a ani sa ho nerozhodnú viesť, sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, alebo sa po dohode s daňovým úradom použije iná, alternatívna metóda výpočtu daňovej povinnosti.

Príjmy, ktoré nepodliehajú dani

  • Predmetom dane nie sú napr. tieto príjmy:
    • podiely na zisku vykázaného po 1. januári 2004 (okrem prijatých a vyplatených daňovníkom z krajín, s ktorými Slovensko neuzatvorilo zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní);
    • podiely na likvidačnom zostatku a vyrovnávacie podiely vyplácané akcionárom, na ktoré im vznikol nárok po 1. januári 2004 (okrem prijatých a vyplatených daňovníkom z krajín, s ktorými Slovensko neuzatvorilo zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní);
    • príjem získaný darovaním alebo dedením;
    • príjem súvisiaci s nadobudnutím nových akcií z dôvodu zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, ako aj príjem plynúci z dôvodu výmeny akcií pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti.

Oslobodenie od dane

  • Oslobodené od dane sú okrem iného:
    • úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, dlhopisov a pod., ako aj licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území SR daňovníkovi členského štátu EÚ, ktorý je konečným príjemcom takýchto príjmov, ak určitá forma majetkového prepojenia s týmto daňovníkom existovala minimálne počas obdobia 2 rokov predchádzajúcich dňu výplaty tohto príjmu.

Daňové výdavky

  • Všeobecne sa za daňový výdavok považuje výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Za účelom preukázateľnosti vynaloženia daňových výdavkov musí mať daňovník k dispozícii príslušnú dokumentáciu (napr. faktúry, bločky, špecifickú formu dokumentácie k transakciám so závislými osobami a pod.). 
  • Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov) je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
  • zdaniteľných príjmov, a to v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu alebo vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely.
  • Niektoré výdavky sú daňovo uznateľné u dlžníka až po ich zaplatení (napr. nájomné za prenájom hnuteľných vecí, nehnuteľností, odplaty za použitie softvéru, know-how, autorského práva a pod.).
  • Od septembra 2015 si môže daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy, od základu dane odpočítať paušálnu položku do výšky 3 200 eur na žiaka, ako aj skutočné súvisiace výdavky v stanovenej výške.
  • Daňový zákon taktiež limituje daňovú uznateľnosť niektorých iných typov výdavkov.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

  • Daňovník môže poukázať 1 % (resp. 2 %, ak splní určité podmienky) zaplatenej dane za rok 2016 ním určeným oprávneným prijímateľom.

Dividendy

  • Dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého po 1. januári 2004 nie sú predmetom dane. Výnimkou sú dividendy vyplatené právnickým osobám, daňovým rezidentom nezmluvných štátov alebo prijaté od daňových rezidentov nezmluvných štátov, ktoré budú zdaňované špecifickou sadzbou dane vo výške 35 %.

Úroky

  • Úroky sú vo všeobecnosti daňovo uznateľné.
  • Úroky z pôžičiek a úverov poskytnutých závislými osobami (a súvisiace výdavky na tieto pôžičky a úvery) sú daňovo uznateľné najviac do výšky 25 % hodnoty upraveného ukazovateľa EBITDA (súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov).
  • Úroky, ktoré platí slovenský daňový rezident slovenskému nerezidentovi, podliehajú zrážkovej dani vo výške 19 %, pokiaľ nie sú oslobodené od dane v súlade s princípmi smernice EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov, ktoré boli zakomponované do slovenskej daňovej legislatívy. V prípade úrokov* platených rezidentovi štátu, ktorý nie je uvedený v zozname uverejnenom Ministerstvom financií SR, resp. štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, sa uplatní sadzba dane 35 %.

* sadzba dane 35 % sa vzťahuje aj na iné druhy príjmov

Kurzové rozdiely

  • Kurzové rozdiely účtované na účtoch nákladov a výnosov, ktoré vznikli z titulu precenenia neuhradených pohľadávok a záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky, sa považujú za zdaniteľné alebo daňovo uznateľné v súlade s účtovníctvom. Môžu byť ale vyňaté zo základu dane, ak tak daňovník uvedie v daňovom priznaní.

Daňové straty

  • Daňovník si môže od kladného základu dane odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. To platí od roku 2014 aj pre neuplatnené daňové straty kumulatívne za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013.

Daňové odpisy

  • Daňové odpisy možno vo všeobecnosti uplatniť pri dlhodobom hmotnom a nehmotnom majetku. Možno odpisovať aj majetok obstaraný formou finančného prenájmu.
  • Výška daňových odpisov dlhodobého nehmotného majetku sa rovná výške účtovných odpisov okrem osobitných prípadov pri goodwille.
  • Hmotný majetok je zaradený do jednotlivých odpisových skupín, na ktoré sa vzťahujú nasledovné doby odpisovania:

Odpisová
skupina

Doba odpisovania
(roky)

Príklady

1

4

motorové vozidlá, kancelárske stroje a počítače

2

6

motory, chladiace a mraziace zariadenia, niektoré výrobné stroje a zariadenia

3

8

majetok technologického charakteru, turbíny, pece

4

12

montované budovy z betónu a kovov, klimatizačné zariadenia, výťahy 

5

20

výrobné a obchodné budovy a stavby

6

40

bytové a administratívne budovy a stavby

  • Niektoré typy majetku sú vylúčené z odpisovania.
  • Daňovník môže uplatňovanie daňových odpisov majetku prerušiť na jedno alebo viac zdaňovacích období a následne ďalej pokračovať tak, ako keby odpisovanie nebolo prerušené.
  • Pri majetku zaradenom v druhej a tretej odpisovej skupine si môže daňovník vybrať, či použije metódu rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania, pričom každá z metód má vlastný predpísaný vzorec pre výpočet daňových odpisov. Pri väčšine ostatného majetku je daňovník povinný uplatniť rovnomernú metódu odpisovania.
  • Dlhodobý hmotný majetok zaradený do používania možno v prvom roku odpisovania odpísať iba do výšky pomernej časti ročného odpisu podľa počtu mesiacov, počas ktorých je majetok v prvom roku zaradený do používania.
  • Pri niektorých typoch dlhodobých hmotných majetkov, pri ktorých je zostatková cena uznaná len do výšky príjmu z ich predaja, môže daňovník v roku predaja uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých o tomto majetku účtoval.

Podnikové kombinácie

  • Daňovník môže v prípade nepeňažných vkladov do základného imania spoločností alebo pri zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach obchodných spoločností postupovať na účely zákona o dani z príjmov dvoma spôsobmi: metódou reálnych hodnôt alebo metódou historických cien.
  • Pre každý z týchto spôsobov sú stanovené špecifické pravidlá daňového posúdenia transakcie a administratívne povinnosti pre subjekty zúčastnené na transakcii.

Kapitálové zisky a cenné papiere

  • Zisk z predaja cenných papierov sa vo všeobecnosti zahŕňa do základu dane z príjmov právnických osôb. Strata z predaja cenných papierov je daňovo uznateľná len pri splnení určitých podmienok alebo pre určitých daňovníkov. Zavádza sa nová definícia vstupnej ceny finančného majetku.
  • Celkové náklady na finančné deriváty sú daňovo uznateľné do výšky príjmov z nich plynúcich v úhrne za zdaňovacie obdobie. Výnimkou sú náklady na zabezpečovacie deriváty a náklady na finančné deriváty vynaložené poisťovňami, zaisťovňami alebo daňovníkom, ktorý vlastní licenciu na obchodovanie s cennými papiermi vydanú štátnym orgánom. Takéto náklady sú daňovo uznateľné v plnej výške.
  • Príjem z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského podielu v družstve so sídlom v SR je zdaniteľný v SR. To neplatí, keď takýto príjem plynie daňovníkovi, ktorý je daňovníkom členského štátu EÚ, pričom v takom prípade je tento príjem zdaniteľný v SR iba vtedy, ak plynie od daňového rezidenta SR (prípadne stálej prevádzkarne v SR). Zdanenie príjmu z prevodu v SR môže upraviť aj príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • Príjem z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského podielu v družstve, ak táto spoločnosť alebo družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v SR, ktorého účtovná hodnota je viac než 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo družstva, je zdaniteľný v SR. Príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže upraviť zdanenie takéhoto príjmu v SR inak.
  • Nepeňažné vklady do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v SR môžu byť zdaniteľné v SR. Príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže upraviť zdanenie takéhoto príjmu v SR inak.

Zdaňovacie obdobie

  • Zdaňovacím obdobím môže byť:
    • kalendárny rok; alebo
    • hospodársky rok iný než kalendárny rok (12 po sebe nasledujúcich mesiacov).
  • Pri likvidácii, zrušení bez likvidácie, vstupe do konkurzu a niektorých prípadoch zmeny právnej formy daňovníka sa uplatňujú špeciálne pravidlá.
  • O zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, resp. pri uplatnení zdaňovacieho obdobia na iné obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov musí daňovník informovať daňový úrad.

Podanie daňového priznania

  • Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby sa podáva vo všeobecnosti do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 kalendárne mesiace, ak sa to vopred oznámi daňovému úradu; ak sú súčasťou daňovníkových príjmov aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, možno ju predĺžiť najviac o 6 kalendárnych mesiacov.

Dodatočné daňové priznanie

  • Ak daňovník zistí chybu v daňovom priznaní, ktorá vedie k vyššej daňovej povinnosti alebo nižšej daňovej strate, musí podať dodatočné daňové priznanie do jedného mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto chybu zistil. Zároveň musí zistenú dodatočnú daň v tejto lehote aj uhradiť.
  • Ak daňovník zistí chybu, ktorá je v jeho prospech, v daňovom priznaní, ktoré už bolo podané, môže za určitých podmienok podať dodatočné daňové priznanie.
  • Od roku 2016 je možné v lehote 15 dní podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí alebo rozšírení daňovej kontroly.

Platenie dane

  • Daň na úhradu je splatná v riadnej alebo predĺženej lehote na podanie daňového priznania.
  • Spoločnosť, ktorej daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie presiahla 2 500,00 EUR, je povinná platiť preddavky na daň z príjmov právnických osôb.
  • Preddavky na daň sa platia:
    • štvrťročne (1/4 poslednej známej daňovej povinnosti), ak posledná známa daňová povinnosť bola viac než 2 500,00 EUR a menej než 16 600,00 EUR; alebo
    • mesačne (1/12 poslednej známej daňovej povinnosti), ak posledná známa daňová povinnosť bola viac než 16 600,00 EUR.
  • Zrážková daň uplatňovaná pri niektorých typoch príjmov (napr. pri dividendách, bankových úrokoch, peňažných a nepeňažných plneniach prijatých poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ich zamestnancami a zdravotníckymi pracovníkmi) sa považuje za finálnu vyrovnanú daň a nemožno ju považovať za preddavok na daň. V niektorých prípadoch je možné zrazenú daň považovať za preddavok na daň.

Pokuty a penále*

  • Výška sankcií za niektoré správne daňové delikty závisí nielen od vykázaného rozdielu dane, ale významný vplyv má aj dĺžka obdobia, počas ktorého bola daň vykázaná nesprávne. Týka sa to napr. situácií, keď daň uvedená v daňovom priznaní je zvýšená v dodatočnom daňovom priznaní alebo ak daňový úrad otvorí daňovú kontrolu alebo vyrubí dodatočnú daň ako výsledok daňovej kontroly.
  • Pokuta sa vyrubí najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy, najviac však do výšky 100 % vyrubenej sumy.
  • Pokuta za vybrané správne delikty je aj naďalej stanovená paušálne, napr. ak daňové priznanie nie je podané načas, alebo za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy.
  • Zavádza sa aj systém úhrnnej pokuty v prípade viac ako jedného správneho deliktu.
  • V niektorých prípadoch, keď daňovník úmyselne a účelovo zníži daňovú povinnosť v súvislosti s nesprávnym stanovením cien v kontrolovaných transakciách, môže správca dane vyrubiť pokutu v dvojnásobnej výške.

* Tieto sankcie sa uplatňujú na základe Daňového poriadku aj na iné dane ako iba na daň z príjmov, napr. DPH.

Všeobecné princípy

  • Na účely dane z príjmov musia byť ceny v kontrolovaných transakciách medzi závislými (spriaznenými) osobami stanovené na trhovej úrovni.
  • Kontrolovanou transakciou sa rozumie právny alebo iný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je daňovníkom s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) alebo právnickou osobou, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa správca dane zameriava na jej skutočný obsah.
  • Závislou fyzickou alebo právnickou osobou je blízka osoba alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba (iné prepojenie vzniká, ak osoby vytvorili právny vzťah alebo transakciu predovšetkým za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty).
  • Daňovník môže požiadať správcu dane o jednostranné alebo viacstranné odsúhlasenie metódy ocenenia kontrolovanej transakcie na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Poplatok za jednostranné odsúhlasenie je vo výške 10 000 EUR, respektíve 30 000 EUR pri žiadosti o viacstranné odsúhlasenie metódy ocenenia na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • Daňový úrad môže zvýšiť základ dane a vyrubiť pokutu, ak zistí, že pri transakciách medzi spriaznenými osobami neboli použité trhové ceny a v dôsledku toho daňovník vykázal nižší základ dane alebo vyššiu daňovú stratu. V prípade, že daňovník zámerne nepoužil trhové ceny, daňovníkovi môže byť vyrubená pokuta v dvojnásobnej výške.
  • Od roku 2017 vymedzuje zákon o dani z príjmov špecifické okolnosti, pri ktorých majú daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou povinnosť automaticky upraviť svoj základ dane pre kontrolované transakcie a súčasne sú povinní o vykonanej úprave základu dane písomne oboznámiť správcu dane.

Dokumentácia k transferovým cenám

  • Daňovníci sú na účely transferového oceňovania povinní viesť dokumentáciu v príslušnom rozsahu a na výzvu daňových orgánov ju predložiť do 15 dní. Výzvu na predloženie dokumentácie pre príslušné zdaňovacie obdobie môžu daňové orgány zaslať až po lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.
  • Obsah a rozsah povinnej dokumentácie pre jednotlivé kategórie daňovníkov určilo Ministerstvo financií SR. Daňovníci tak môžu mať povinnosť viesť skrátenú, základnú alebo úplnú dokumentáciu.
  • Už od roku 2015 je dokumentácia povinná tak pre tuzemské ako aj pre cezhraničné kontrolované transakcie medzi závislými (spriaznenými) osobami.
  • Európska komisia predstavila 28. januára 2016 balík opatrení zameraný proti daňovým únikom („BEPS“). Jeho súčasťou bol okrem iného aj dodatok k smernici o administratívnej spolupráci pre implementáciu štandardu výkazu činností závislých osôb po jednotlivých krajinách, tzv. Country-by-country reporting („CbCR“), ktorého cieľom je zaviesť automatickú výmenu informácií v oblasti daní. V slovenskom právnom prostredí bude CbCR implementovaný prostredníctvom novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov („novela“), ktorá v čase prípravy tejto publikácie nebola schválená NR SR.

Všeobecné princípy

  • Slovenskí daňoví nerezidenti podliehajú dani iba z príjmov, ktoré im plynú zo zdrojov na území SR.
  • Príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže v SR úplne alebo čiastočne obmedziť zdanenie príjmu slovenského daňového nerezidenta, ktorý mu plynie zo zdrojov na území SR.

Organizačná zložka zahraničnej spoločnosti

  • Zriaďovateľ organizačnej zložky má, rovnako ako slovenská spoločnosť, povinnosť registrácie na účely dane, podania daňového priznania, platenia dane a preddavkov na daň. Organizačná zložka má tiež povinnosť postupovať v zmysle slovenských postupov účtovania.
  • Pravidlá zdaňovania stálej prevádzkarne sa primerane použijú aj v prípade organizačnej zložky.

Stála prevádzkáreň (SP)

  • SP nemusí byť nevyhnutne zapísaná do Obchodného registra, ale zahraničná spoločnosť, ktorej SP vznikne, je zdaniteľnou osobou v SR. 
  • SP najčastejšie vzniká, ak na území SR:
    • zahraničná spoločnosť nepretržite alebo opakovane používa trvalé miesto alebo zariadenie pre svoje podnikateľské aktivity; alebo
    • v mene zahraničnej spoločnosti koná osoba, ktorá opakovane uzatvára zmluvy v jej mene alebo dojednáva podrobnosti týchto zmlúv; alebo
    • ak doba poskytovania služieb zahraničnou spoločnosťou alebo osobami pracujúcimi pre túto zahraničnú spoločnosť v SR presahuje 6 mesiacov v akomkoľvek 12-mesačnom období.
  • Podmienky vzniku SP môžu byť bližšie upravené príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • Zahraničná spoločnosť, ktorej vznikne SP, má rovnako ako slovenská spoločnosť povinnosť registrácie na účely dane, podania daňového priznania, platenia dane a preddavkov na daň.
  • Základ dane SP zahraničnej spoločnosti nemôže byť nižší ako ten, ktorý by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba (napr. slovenská spoločnosť) vykonávala podobné činnosti za podobných podmienok.

Zrážková daň a zabezpečenie dane

  • Predmetom zrážkovej dane z platieb slovenských daňovníkov zahraničnej osobe sú aj:

 

Štandardná sadzba

Nezmluvný štát**

Dividendy 7 %** 35 %
platby za služby poskytnuté na území SR (ak nie sú poskytnuté stálou prevádzkárňou)

19 %

35 %

licenčné poplatky*

19 %

35 %

úroky z pôžičiek a vkladov*

19 %

35 %

nájomné hnuteľných vecí

19 %

35 %

* V prípade príjmov platených rezidentovi štátu, ktorý nie je uvedený v zozname uverejnenom Ministerstvom financií SR, resp. štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, sa uplatní sadzba dane 35 %.

** Len v prípade výplaty dividend fyzickej osobe.

*** Úroky a licenčné poplatky vyplácané spriazneným spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v krajinách EÚ, nie sú pri splnení určitých podmienok predmetom zrážkovej dane.

  • Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže znížiť sadzbu zrážkovej dane.
  • Niektorí daňovníci (vo väčšine prípadov daňoví rezidenti členských štátov EÚ) môžu považovať daň zrazenú z niektorých typov príjmu za preddavok na daň a odpočítať si ho v daňovom priznaní.
  • Fyzické alebo právnické osoby môžu mať povinnosť zrážať sumu na zabezpečenie dane z určitých príjmov slovenských nerezidentov zo zdroja na území SR, ak títo nie sú daňovými rezidentmi v inom členskom štáte EÚ.
  • Na základe žiadosti vystaví daňový úrad potvrdenie o zaplatení zrážkovej dane a zabezpečenia dane.

Investičné stimuly

  • Na základe zákona o investičnej pomoci sú stimuly dostupné pre projekty v nasledovných oblastiach:
    • priemyselná výroba;
    • technologické centrá;
    • centrá strategických služieb a
    • cestovný ruch.

 

Priemyselná výroba

Miera
nezamestnanosti*

Minimálna výška investície
(v mil. EUR)

Podiel nového
technologického
zariadenia (%)

Minimálny počet nových pracovných miest

Minimálna výška
investície, ktorá musí byť krytá vlastným imaním (%)

nižšia než celoslovenský priemer

10

60

40

50

vyššia než celoslovenský priemer

5

50

40

50

aspoň o 35 % vyššia než celoslovenský priemer

3

40

40

50

tzv. najmenej rozvinuté regióny

0,2

30

10

50

* Na účely poskytovania pomoci sa do úvahy berie miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, zverejnená Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR za rok predchádzajúci roku, v ktorom bol investičný zámer podaný.

Technologické centrá

Minimálna výška
investície
(v mil. EUR)

Minimálny podiel
zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním (%)

Minimálny počet nových pracovných miest

Minimálna výška investície, ktorá musí byť krytá
vlastným imaním (%)

0,5

70

30

50

Centrá strategických služieb

Minimálna výška
investície
(v mil. EUR)

Minimálny podiel
zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním (%)

Minimálny počet nových pracovných miest

Minimálna výška investície, ktorá musí byť krytá
vlastným imaním (%)

0,4

60

40

50

Cestovný ruch

Miera
nezamestnanosti*

Minimálna výška investície
(v mil. EUR)

Minimálny počet nových pracovných miest

Podiel nového
technologického
zariadenia (%)

Minimálna výška
investície, ktorá musí byť krytá vlastným imaním (%)

nižšia než celoslovenský priemer

10

40

40

50

vyššia než celoslovenský priemer

5

40

20

50

aspoň o 35 % vyššia než celoslovenský priemer

3

40

20

50

tzv. najmenej rozvinuté regióny

0,2

5

20

50

* Na účely poskytovania pomoci sa do úvahy berie miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, zverejnená Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR za rok predchádzajúci roku, v ktorom bol investičný zámer podaný.

  • V rámci investičnej pomoci je možné získať rôzne formy stimulov, a to:
    • dotáciu na nákup dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku;
    • úľavu na dani z príjmov – tento stimul je možné uplatniť po dobu najviac 10 po sebe nasledujúcich zdaňovacích období od obdobia, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o schválení pomoci;
    • príspevok na vytvorenie nových pracovných miest.
  • Základnými podmienkami, ktoré musia uchádzači o investičnú pomoc splniť, sú: 
  1. založenie nového podniku, rozšírenie, diverzifikácia, alebo zásadná zmena výroby v rámci existujúceho podniku;
  2. vynaloženie minimálnej výšky investičných nákladov v závislosti od typu projektu a regiónu, v ktorom sa má projekt realizovať;
  3. zohľadnenie požadovaného podielu výrobných zariadení resp. podielu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním, rovnako v závislosti od typu projektu a konkrétneho regiónu;
  4. vytvorenie požadovaného počtu nových priamych pracovných miest;
  5. v prípade projektov expanzie v oblasti priemyselnej výroby nárast kapacity výroby aspoň o 15 %;
  6. zrealizovanie investičného projektu do 3 rokov resp. v prípade projektov s oprávnenými nákladmi prevyšujúcimi 50 mil. EUR (tzv. veľké projekty) do 5 rokov od vydania rozhodnutia o schválení pomoci; a
  7. začatie prác na projekte až po podaní investičného zámeru na Ministerstvo hospodárstva SR; v opačnom prípade pomoc nemôže byť poskytnutá.
  • Maximálny objem pomoci vo všeobecnosti dosahuje nasledovné hodnoty:
    • západné Slovensko – 25 % z celkových oprávnených nákladov investície;
    • stredné a východné Slovensko – 35 % z celkových oprávnených nákladov investície;
    • pre bratislavský kraj nie sú dostupné žiadne investičné stimuly.

Super odpočet nákladov na výskum a vývoj

  • Daňovníci, ktorí vykonávajú výskum a vývoj, sa môžu uchádzať o novú formu podpory, tzv. super odpočet nákladov.
  • Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať súčet:
    • 25 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa daňové priznanie podáva;
    • 25 % mzdových nákladov zamestnanca podieľajúceho sa na realizácii projektu výskumu a vývoja v zdaňovacom období, počas ktorého bol uzatvorený trvalý pracovný pomer s týmto zamestnancom, a ktorý je občanom EÚ mladším ako 26 rokov veku a ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia (SŠ alebo VŠ) pred menej ako dvoma rokmi;
    • 25 % nákladov vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj, ktoré prevyšujú úhrn nákladov na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období. Super odpočet nákladov na výskum a vývoj
  • V prípade vykázania daňovej straty alebo ak je daňový základ po odpočítaní daňovej straty nižší ako možný odpočet, je možné uplatniť odpočet v najbližšom zdaňovacom období, v ktorom daňovník preukáže kladný základ dane, najviac však počas štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol.

Ostatné dane

DPH registrácia

  • Povinnosť registrovať sa na účely DPH má každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo bydlisko, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 EUR. Existuje aj možnosť dobrovoľnej registrácie, ktorá však môže byť predmetom zábezpeky na daň.
  • Zahraničnej osobe (zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo alebo prevádzkareň v tuzemsku) môže vzniknúť povinnosť registrovať sa na účely DPH na Slovensku, napr. ak dodáva tovar formou zásielkového obchodu na Slovensko, alebo pred dodaním tovaru alebo služby, ak sa neuplatňuje prenos daňovej povinnosti na odberateľa.
  • Akákoľvek zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, musí v niektorých prípadoch (napr. prijatie/poskytnutie určitých služieb z/do iného členského štátu EÚ a nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ) podať žiadosť o registráciu na účely DPH za účelom platenia dane alebo vykazovania dodávky služieb.
  • Uplatňuje sa automatická DPH registrácia zdaniteľných osôb, ktoré dodávajú stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok, nie sú oslobodené od dane podľa zákona a ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 EUR.
  • Platitelia sú povinní oznámiť zmenu registrácie v prípade vzniku/zániku prevádzkarne na účely DPH do 10 dní odo dňa, keď sa zmenil ich status.
  • DPH registrácia môže byť v určitých prípadoch predmetom zábezpeky na daň.
  • Za určitých okolností je možná aj spätná registrácia na účely DPH s možnosťou uplatnenia DPH na vstupe.

DPH skupina

  • V SR je možné vytváranie DPH skupín, čo umožňuje osobám, ktoré sú ekonomicky, finančne a organizačne prepojené a majú sídlo alebo prevádzkareň v SR, stať sa jedným DPH platiteľom. Výsledkom je, že transakcie medzi členmi DPH skupiny nie sú predmetom DPH.

Konsignačný sklad

  • Zjednodušená schéma konsignačného skladu sa aplikuje v prípade, ak zahraničný dodávateľ registrovaný na účely DPH v niektorej z členských krajín EÚ (okrem SR) premiestni svoj vlastný tovar z inej členskej krajiny do skladu v tuzemsku za účelom jeho dodania jedinému slovenskému DPH platiteľovi. Ak zahraničná osoba splní všetky podmienky stanovené slovenským zákonom o DPH, ktoré určujú režim konsignačného skladu, nie je povinná registrovať sa na účely DPH. V takom prípade je povinný uplatniť samozdanenie z nadobudnutia tovaru v tuzemsku zákazník, ktorému je tovar dodaný.

Sadzba DPH

  • Základná sadzba pre DPH vo výške 20 % je uplatňovaná na väčšinu tovarov a služieb, zatiaľ čo znížená sadzba vo výške 10 % sa uplatňuje napr. na niektoré základné potraviny (mäso, mlieko, maslo), niektoré farmaceutické produkty, niektoré zdravotné pomôcky podľa colného sadzobníka (uvedené v prílohe 7 slovenského zákona o DPH) a na niektoré knihy či podobné produkty.

Osobitná úprava uplatňovania DPH

  • Od roku 2016 pre vybraných tuzemských platiteľov dane je zavedená možnosť využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane z predaja na základe prijatia platby za predaj tovaru alebo služby (tzv. „cash accounting“).
  • Daňová povinnosť vzniká dodávateľovi tovarov alebo služieb pri využití tejto schémy až dňom prijatia platby za tovar alebo službu. Na druhej strane, právo na odpočet DPH na vstupe platiteľovi, ktorý sa rozhodne využívať schému vo všeobecnosti, vznikne dňom zaplatenia faktúr. Taktiež všetkým platiteľom, ktorí dostanú faktúru od dodávateľa uplatňujúceho osobitnú úpravu, vzniká dňom, keď ich dodávateľ prijme platbu.

Samozdanenie v sektore stavebníctva

  • V sektore stavebníctva bol v prípade niektorých plnení medzi dvomi slovenskými platiteľmi DPH zavedený prenos daňovej povinnosti na odberateľa (tzv. samozdanenie). Ide napr. o dodanie stavebných prác, dodanie stavieb, dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak spadajú pod špecifické štatistické zatriedenie.
  • Pri poskytnutí týchto plnení dodávateľ neuplatní DPH na faktúre, ale povinnosť odvedenia DPH je prenesená na príjemcu (platiteľa DPH), ktorý si môže súčasne po splnení zákonných podmienok uplatniť nárok na odpočítanie dane.
  • Od 1. januára 2017 sa zavádza tzv. generálny pardon v podobe určitej miery istoty pre subjekty v sektore stavebníctva pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Príjemca plnenia (odberateľ) má automaticky samozdaniť prijaté stavebné práce za podmienky, že dodávateľ na základe odôvodnených predpokladov posúdil, že plnenie podlieha prenosu daňovej povinnosti, a ak je na faktúre zároveň uvedená referencia „Prenesenie daňovej povinnosti“.
  • Zároveň s účinnosťou od 1. januára 2017 sú dodávatelia takýchto stavebných prác povinní vykazovať vystavené faktúry za dodávky stavebných prác v Kontrolnom výkaze v sekcii A2, a to aj napriek skutočnosti, že vo svojom DPH priznaní ich neuvádzajú.

Oslobodené dodávky

  • Medzi oslobodené dodávky bez možnosti odpočtu DPH na vstupe patria napr. poštové služby, finančné a poisťovacie služby, výchovné a vzdelávacie služby, rozhlasové a televízne vysielanie, služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej pomoci, dodanie a nájom nehnuteľností (s niekoľkými výnimkami) a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.
  • Medzi oslobodené dodávky s možnosťou odpočtu DPH na vstupe patria napr.:
    • intrakomunitárne dodanie tovaru;
    • finančné a poisťovacie služby mimo EÚ;
    • trojstranný obchod;
    • preprava osôb v určitých prípadoch;
    • vývoz tovaru mimo členských štátov EÚ.
  • Predaj stavebného pozemku nie je oslobodený od DPH. Predaj stavieb vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, po 5 rokoch od kolaudácie stavby alebo od jej prvého použitia je oslobodený od DPH. Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že toto dodanie nebude od DPH oslobodené (v takomto prípade sa však daňová povinnosť prenáša na odberateľa). Prenájom nehnuteľností (okrem určitých výnimiek ako parkovacie miesta) je oslobodený od DPH. Platiteľ sa môže rozhodnúť zdaniť prenájom budovy, ak je plnenie poskytnuté inej zdaniteľnej osobe.

Nárok na odpočet DPH

  • Platiteľ DPH môže odpočítať DPH na vstupe vzťahujúcu sa k prijatému zdaniteľnému plneniu, ktoré použije na zdaniteľné dodávky tovarov a služieb s nárokom na odpočet DPH.
  • Platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH na vstupe z tovarov a služieb, ktoré použije na oslobodené dodávky bez nároku na odpočet DPH.
  • Čiastočný odpočet na základe koeficientu vypočítaného podľa zákona sa uplatní v prípade nákupu tovarov a služieb použitých aj na plnenia zdaniteľné s nárokom na odpočet, aj na oslobodené bez nároku na odpočet.
  • Odpočet DPH vzťahujúcej sa k nadobudnutiu investičného majetku je potrebné upraviť, ak sa v období 5 rokov od nadobudnutia (20 rokov v prípade nehnuteľnosti) zmení účel použitia tohto majetku.
  • V prípade nákladov na zábavu a občerstvenie nemá platiteľ nárok na odpočet DPH na vstupe.

DPH povinnosti

  • DPH je spravovaná daňovými úradmi okrem DPH pri dovoze tovaru, pri ktorom je správcom colný orgán.
  • Platný DPH doklad (faktúra) musí byť vystavený pre každé dodanie tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe a pri zásielkovom obchode do 15 dní od dodania tovaru alebo služby, resp. prijatia platby pred ich dodaním. Faktúra môže byť vystavená a prijatá aj v elektronickej podobe. Opravné doklady majú byť vystavené do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane.
  • Platiteľ DPH je povinný zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na archiváciu faktúr.
  • Priznania k DPH sa musia podávať mesačne. Platiteľ DPH sa môže rozhodnúť pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, ak uplynulo viac než 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a ak za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 EUR.
  • Priznanie k DPH musí byť podané do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v tom istom čase musí byť zaplatená daňová povinnosť.
  • Platiteľ DPH v niektorých prípadoch ručí za daň uvedenú na faktúre, ak túto dodávateľ nezaplatil daňovému úradu alebo sa stal neschopným zaplatiť daň, pričom platiteľ vedel, resp. mohol vedieť, že daň nebude zaplatená.

Súhrnný výkaz

  • Súhrnný výkaz je DPH platiteľ povinný podať, ak uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, premiestnil vlastný tovar z tuzemska do iného členského štátu, dodal tovar ako prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu alebo dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte inej zdaniteľnej osobe a táto osoba je povinná platiť daň.
  • Platiteľ DPH môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 EUR. Po dosiahnutí tohto obratu je platiteľ povinný podávať súhrnný výkaz mesačne.
  • Súhrnný výkaz sa podáva najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje, a musí byť podaný elektronicky.

Kontrolný výkaz

  • Všetci platitelia dane (vrátane zahraničných osôb registrovaných na účely DPH na Slovensku) majú povinnosť predkladať tzv. Kontrolný výkaz v elektronickej forme. Ide o detailný zoznam vystavených a prijatých faktúr.
  • Kontrolný výkaz sa podáva elektronicky do 25. dňa po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia.
  • V Kontrolnom výkaze sa neuvádzajú údaje o intrakomunitárnych dodávkach tovarov a služieb a o dovoze a vývoze tovaru. Kontrolný výkaz sa nepodáva v prípade, ak sú v príslušnom DPH priznaní uvedené len špecifické transakcie (napr. intrakomunitárne dodania tovaru, vývoz tovaru alebo dodania v rámci trojstranného obchodu) a zároveň sa neodpočítava daň na vstupe alebo sa uvádza len odpočítanie DPH pri dovoze tovaru.
  • Za nepodanie, resp. neskoré podanie Kontrolného výkazu alebo neúplné a nesprávne uvedenie údajov v Kontrolnom výkaze môže daňový úrad vyrubiť pokutu do výšky 10 000 EUR (pri opakovanom porušení týchto povinností dokonca až do výšky 100 000 EUR).
  • Od 1. januára 2017 Ministerstvo financií SR zavádza novú formu Kontrolného výkazu (prvýkrát za zdaňovacie obdobie január 2017/prvý štvrťrok 2017) z dôvodu povinnosti reportovať faktúry za tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti v prípade stavebných prác v Kontrolnom výkaze. Štruktúra Kontrolného výkazu sa nemení, predmetom zmeny je iba úvodný text v sekcii A2 Kontrolného výkazu, v ktorej sa predmetné faktúry budú reportovať.

Povinnosť elektronického podávania

  • Všetci daňovníci, ktorí sú platiteľmi DPH alebo sú zastúpení daňovým poradcom, advokátom alebo inou osobou, sú povinní od roku 2014 doručovať podania správcovi dane v elektronickej forme, a to buď podpísané zaručeným elektronickým podpisom, alebo bez zaručeného elektronického podpisu, pričom pri tejto druhej možnosti je nevyhnutnou podmienkou uzatvorenie dohody o elektronickom doručovaní.

Vrátenie DPH

Vrátenie DPH slovenským platiteľom DPH

  • Ak DPH platiteľovi vznikne nadmerný odpočet, nie je mu automaticky vrátený. Ak nadmerný odpočet nie je možné plne odpočítať oproti daňovej povinnosti v nasledujúcom období, potom daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania DPH priznania za toto nasledujúce zdaňovacie obdobie, ak predtým daňový úrad neotvorí daňovú kontrolu.
  • Ak sú splnené určité podmienky, daňové úrady by mali vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od termínu na podanie daňového priznania pre DPH (t. j. v kratšom období).

Vrátenie DPH zahraničnej osobe z iného členského štátu

  • Platiteľ registrovaný pre DPH v inom členskom štáte môže za určitých podmienok žiadať vrátenie slovenskej DPH prostredníctvom vrátenia dane pre zahraničné osoby neregistrované pre DPH v tuzemsku.
  • Žiadosť sa podáva do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie.
  • Žiadosť o vrátenie DPH sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane musí byť najmenej 50 EUR.
  • Zahraničná osoba (platiteľ DPH) má nárok na odpočítanie DPH cez DPH priznanie za predpokladu, že nižšie uvedené podmienky na vrátenie DPH prostredníctvom systému refundácie DPH zahraničným osobám nie sú splnené.

Vrátenie DPH zahraničným osobám z tretieho štátu

  • Osoba registrovaná pre DPH alebo podobnú spotrebnú daň v krajinách mimo EÚ môže za určitých podmienok požiadať o vrátenie slovenskej DPH zaplatenej pri nákupe určitých tovarov alebo služieb.
  • O vrátenie DPH možno požiadať podaním žiadosti na Daňový úrad Bratislava do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa uplatňuje nárok. Suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 EUR.
  • Daňový úrad Bratislava by mal o vrátení DPH rozhodnúť do 6 mesiacov odo dňa podania úplnej žiadosti o vrátenie DPH.
  • Vrátenie DPH zahraničným osobám možno iba v prípade osôb z krajín mimo EÚ, ak príslušná krajina recipročne poskytuje možnosť vrátenia dane slovenským DPH platiteľom.

Tovar, ktorý podlieha spotrebným daniam

  • Spotrebným daniam podliehajú nasledovné tovary pri ich dovoze na územie SR z krajín mimo EÚ alebo pri ich prepustení z režimu pozastavenia dane do daňového voľného obehu:
    • minerálne oleje;
    • alkoholické nápoje (pivo, víno, medziprodukt a lieh);
    • tabakové výrobky;
    • elektrina, uhlie a zemný plyn.
  • Daňová povinnosť zo spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dodaním konečnému spotrebiteľovi.
  • Sadzba spotrebnej dane závisí od konkrétnej komodity.
  • V určitých prípadoch môžu byť vyššie uvedené produkty od spotrebných daní oslobodené.

Oprávnené osoby

  • Režim pozastavenia dane umožňuje posunúť vznik daňovej povinnosti na deň, keď je predmet dane prepustený do daňového voľného obehu.
  • Výroba, spracovanie, skladovanie, prijímanie a odosielanie predmetu dane v režime pozastavenia dane sa uskutočňuje v daňovom sklade oprávneným prevádzkovateľom.
  • Na prijímanie tovarov podliehajúcich spotrebnej dani z iných členských štátov v režime pozastavenia dane je potrebná registrácia oprávneného príjemcu.
  • Pre transakcie v režime pozastavenia dane (skladovanie a preprava) musí byť na colnom úrade zložená zábezpeka.
  • Spoločnosť musí mať povolenie na použitie zdaniteľných produktov oslobodených od spotrebnej dane.

Registrácia

  • Platiteľ spotrebnej dane musí byť registrovaný na colnom úrade. Registrovať sa musia aj subjekty, ktorým nevzniká daňová povinnosť, avšak obchodujú s tovarmi, ktoré sú predmetom spotrebnej dane.
  • Osoby, ktoré chcú vyrábať, skladovať, prijímať alebo odosielať produkty, ktoré sú predmetom spotrebnej dane, v režime pozastavenia dane, sú povinné sa zaregistrovať na základe písomnej žiadosti na colnom úrade a poskytnúť požadovanú zábezpeku ešte pred vydaním oprávnenia.
  • Spoločnosť, ktorá používa produkty oslobodené od spotrebnej dane, je povinná sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade a požiadať o povolenie a odberný poukaz. Spoločnosť následne poskytne odberný poukaz svojim dodávateľom, ktorí jej potom môžu dodávať produkty oslobodené od spotrebnej dane.
  • Registrovaný odosielateľ je oprávnený na základe povolenia colných orgánov odosielať tovar v pozastavení dane po prepustení do daňového voľného obehu. Nie je oprávnený predmet dane prijímať ani skladovať.

Príprava priznaní k spotrebným daniam

  • Správcom spotrebných daní je colný úrad. Komunikácia s colným úradom musí prebiehať elektronicky v prípade, ak je spoločnosť registrovaným platiteľom DPH na Slovensku alebo ak sa nechá zastupovať daňovým poradcom alebo advokátom.
  • V roku 2016 bola spustená obojsmerná elektronická komunikácia smerom k daňovým subjektom v oblasti spotrebných daní.
  • Zdaňovacím obdobím je spravidla kalendárny mesiac.
  • Mesačné daňové priznania pre spotrebnú daň je potrebné podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia a v rovnakej lehote musí byť vzniknutá daň aj uhradená. V niektorých špecifických prípadoch však povinnosť podať daňové priznanie nevzniká.

Vrátenie spotrebnej dane

  • Za určitých podmienok môže prevádzkovateľ daňového skladu alebo iná oprávnená osoba požiadať o vrátenie spotrebnej dane zo zdanených produktov. Vo všeobecnosti sa vrátenie uplatňuje pri produktoch, ktoré podliehajú spotrebnej dani a boli prepustené do daňového voľného obehu a ktoré boli dodané do inej členskej krajiny EÚ alebo ktoré sa používajú na účely oslobodené od spotrebnej dane.

Základné princípy

  • Tovar dovezený z tretích krajín je predmetom colného konania.
  • Tovar vyvážaný z colného územia EÚ musí byť colne prerokovaný v rámci vývozného colného konania.
  • Deklarant je osoba zodpovedná za zaplatenie colného dlhu.
  • Deklarant je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo svojom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva.
  • Colné vyhlásenie musí byť podané v predpísanej forme a predpísaným spôsobom (elektronicky, písomne alebo iným úkonom).
  • Dovozné alebo vývozné clo sú platby a iné poplatky splatné pri vývoze a dovoze tovaru (dovozná DPH, spotrebné dane a poplatky s obdobným účinkom).
  • Colné úrady požadujú od deklarantov, aby poskytli colnú zábezpeku
  • na pokrytie colných dlhov, ktoré by mohli vzniknúť. Colná zábezpeka môže byť poskytnutá v hotovosti alebo zárukou ručiteľa.
  • Na účely komunikácie s colnými úradmi sa musí každá osoba identifikovať prostredníctvom EORI čísla (Economic Operator Registration and
  • Identification Number), ktoré prideľuje colná správa na základe žiadosti. EORI registrácia je pre colné konanie povinná.
  • Colné konanie vo vývoze, dovoze a tranzite sa uskutočňuje na základe elektronickej výmeny informácií. Colné konanie v dovoze prostredníctvom papierových colných vyhlásení je možné v SR uskutočňovať najdlhšie
  • do roku 2019.

Právo zastupovania

  • Každá osoba si môže ustanoviť osobu na zastupovanie pri konaní pred colnými úradmi. Zastupovanie môže byť priame alebo nepriame.

Colné režimy

  • Deklarant môže tovar navrhnúť prepustiť do voľného obehu alebo do colného režimu vývoz. Podľa zamýšľaného nakladania s tovarom môžu byť použité nasledovné osobitné colné režimy:
    • tranzit (vonkajší, vnútorný);
    • uskladnenie (colné uskladňovanie , slobodné pásmo);
    • osobitné použitie (dočasné použitie, konečné použitie);
    • zušľachťovací styk (pasívny zušľachťovací styk, aktívny zušľachťovací styk).

Colný dlh

  • Colný dlh vzniká v čase prijatia colného vyhlásenia:
    • prepustením tovaru podliehajúceho dovozným clám do voľného obehu; alebo
    • prepustením tovaru do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
  • Dlžníkom je deklarant a v prípade nepriameho zastupovania aj zástupca. Colný dlh musí dlžník uhradiť spravidla v lehote do 10 dní odo dňa
  • doručenia oznámenia o vzniku colného dlhu.

Zjednodušenia

  • Za účelom zjednodušenia colných formalít a postupov môžu colné úrady povoliť nasledovné zjednodušené postupy:
  • použitie zjednodušeného colného vyhlásenia;
  • centralizované colné konanie;
  • zápis do evidencie deklaranta;
  • samovymeriavanie.
  • Štatút „Schválený hospodársky subjekt“ umožňuje colné zjednodušenia
  • v rozličných oblastiach, pričom colné orgány považujú jeho držiteľa
  • za spoľahlivého partnera.
  • Daň z motorových vozidiel sa platí daňovému úradu v mieste, kde bolo
  • vozidlo registrované k 31. decembru predchádzajúceho roka. V prípade dane z motorového vozidla zamestnanca je príslušný správca dane
  • zamestnávateľa.
  • Dani z motorových vozidiel podliehajú vozidlá evidované v SR a používané na podnikateľské účely.
  • Daň z motorových vozidiel platí vo všeobecnosti držiteľ vozidla.
  • Vo vybraných prípadoch ju platí osoba používajúca vozidlo na podnikanie,
  • aj ak nie je držiteľom vozidla (napr. zamestnávateľ držiteľa vozidla).
  • Ročná sadzba dane sa určí pre:
  • osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm;
  • úžitkové vozidlá a autobusy podľa počtu náprav a celkovej hmotnosti vozidla.
  • Ročná sadzba dane je stanovená v rovnakej výške pre celé územie SR,
  • pričom táto sadzba sa mení v závislosti od doby, ktorá uplynula od prvej
  • evidencie vozidla. Znížená sadzba dane sa uplatní pre vozidlá jazdiace
  • v rámci kombinovanej dopravy a/alebo využívajúce ekologický pohon.
  • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
  • Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť svoju daňovú
  • povinnosť za predchádzajúci rok do 31. januára. Vznik a zánik daňovej povinnosti je daňovník povinný oznámiť priamo v tlačive daňového priznania.
  • Daňovník je povinný platiť mesačné, resp. štvrťročné preddavky na daň
  • v závislosti od výšky predpokladanej dane u jedného správcu dane,
  • ak predpokladaná daň presiahne 700 eur.
  • V súvislosti s motorovými vozidlami upravil zákon o správnych poplatkoch
  • s účinnosťou od 1. februára 2017 výšku poplatku za zápis držiteľa
  • motorového vozidla kategórie L, M1 a N1 do evidencie vozidiel v SR, tzv. registračná daň, a to pri prvom aj každom ďalšom zápise. Výška poplatku
  • sa pohybuje od 33 EUR do 3 900 EUR v závislosti od výkonu motora
  • registrovaného vozidla, veku vozidla a ďalších skutočností.
  • Daň z nehnuteľností sa riadi zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku a člení sa na:
    • daň z pozemkov;
    • daň zo stavieb a
    • daň z bytov.

Daň z pozemkov

  • Daň z pozemkov platí vo všeobecnosti vlastník pozemku. Vo vybraných prípadoch ju platí správca pozemku alebo nájomca.
  • Základná sadzba dane z pozemkov predstavuje 0,25 % z ich hodnoty stanovenej zákonom. Táto sadzba dane je zvyčajne upravená obcou, pričom na rôzne druhy pôdy sú stanovené rôzne sadzby dane v rámci stanovených limitov.

Daň zo stavieb

  • Daň zo stavieb platí vo všeobecnosti vlastník stavby. Vo vybraných
  • prípadoch ju platí správca stavby alebo nájomca.
  • Základná sadzba dane zo stavieb je 0,033 EUR za každý aj začatý m
  • zastavanej plochy. Túto sadzbu dane zvyčajne upravuje obec všeobecne záväzným nariadením v rámci stanovených limitov.
  • Predmetom dane zo stavieb sú aj stavby hromadných garáží, a to aj ak sú umiestnené pod zemou.

Daň z bytov

  • Daň z bytov vo všeobecnosti platí vlastník bytu. Vo vybraných prípadoch
  • ju platí správca bytu.
  • Základná ročná sadzba dane z bytov je 0,033 EUR za každý aj začatý m podlahovej plochy bytu. Základnú sadzbu dane zvyčajne upravuje obec všeobecne záväzným nariadením.

Spoločné ustanovenia dane z pozemkov, stavieb a bytov

  • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
  • Daňová povinnosť vzniká 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník získal podiel v nehnuteľnosti podliehajúcej dani.
  • Daňovník musí podať daňové priznanie do 31. januára zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru tohto obdobia. Ak v ďalšom zdaňovacom období dôjde k zmenám (napr. obstaranie novej nehnuteľnosti, zmena druhu alebo rozlohy už priznanej nehnuteľnosti), je daňovník povinný podať čiastkové daňové priznanie
  • v rovnakej lehote. Povinnosť podať daňové priznanie v priebehu
  • zdaňovacieho obdobia vzniká pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením.
  • Ak daňovník zistí, že v podanom daňovom priznaní neuviedol správne údaje na vyrubenie dane, je povinný podať dodatočné daňové priznanie najneskôr do 4 rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo čiastkové daňové priznanie.
  • Vo všeobecnosti je daňová povinnosť splatná do 15 dní odo dňa
  • nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.
  • Od roku 2012 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné platiť
  • osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií (tzv. bankový odvod). Sadzba odvodu na roky 2017 až 2020 je vo výške 0,2 % ročne zo základu stanoveného zákonom.
  • Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach,
  • vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka.
  • Správu odvodu vykonáva daňový úrad.
  • Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach platí právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie
  • na výkon činnosti v regulovaných oblastiach (vydané v SR alebo v inom členskom štáte EÚ alebo EHS) a predpokladá, že túto činnosť bude
  • vykonávať celé odvodové obdobie a jej celkový výsledok hospodárenia presahuje ročne 3 mil. EUR.
  • Regulovanými oblasťami sú energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
  • Mesačný odvod sa vypočíta ako súčin základu odvodu, ktorým je
  • hospodársky výsledok pred zdanením vynásobený daným koeficientom,
  • a sadzby odvodu vo výške 0,00726.
  • Sadzba odvodu na odvodové obdobie 2019 až 2020 má byť znížená
  • na 0,00545 a na odvodové obdobia od 2021 sadzba odvodu má byť znížená
  • na predošlú úroveň 0,00363.
  • Správu odvodu vykonáva daňový úrad príslušný na správu dane z príjmov.