16. októbra 2007
PODĽA ZISTENÍ PRICEWATERHOUSECOOPERS SA ZA POSLEDNÉ DVA ROKY STALO OBEŤOU HOSPODÁRSKEJ KRIMINALITY 32% SLOVENSKÝCH FIRIEM
Spoločnosť PricewaterhouseCoopers („PwC“) zistila, že samotné kontrolné mechanizmy nie sú dostatočným odradzujúcim prostriedkom. Cesta k efektívnemu boju proti podvodom vedie cez kombináciu firemnej kultúry, etických princípov a riadenia rizík.
V tohtoročnom celosvetovom prieskume PwC, ktorý sa týkal hospodárskej kriminality (PricewaterhouseCoopers' Global Economic Crime Survey 2007), 32% slovenských firiem uviedlo, že sa za posledné dva roky stalo obeťou nejakej formy ekonomickej trestnej činnosti. Hoci sú spoločnosti presvedčené, že ich kontrolné mechanizmy fungujú bezchybne a nemajú slabé miesta, 67% všetkých prípadov bolo identifikovaných len čírou náhodou alebo vďaka internému echu cez mechanizmus nahlasovania podozrení na nekalé praktiky („whistle blowing“ systém).
Tento každé dva roky sa opakujúci prieskum PwC medzi 5 400 spoločnosťami na celom svete (vrátane 78 popredných slovenských firiem), predstavujúci najkomplexnejšiu štúdiu svojho druhu, bol realizovaný v spolupráci s nemeckou Univerzitou Martina Luthera v Halle-Witten-bergu. Zameral sa na skúmanie rôznych foriem hospodárskej kriminality v spoločnostiach, počnúc spreneverou majetku, cez účtovné podvody, podplácanie a korupciu, pranie špinavých peňazí až po porušovanie práv duševného vlastníctva a iné typy podvodov.
Frekvencia výskytu podvodov je u slovenských spoločností značne pod celosvetovým priemerom (43%) i priemerom v rámci regiónu strednej a východnej Európy (50%). Slovenské firmy zároveň uvádzajú podstatne nižšie priemerné finančné straty (127 tis. USD) ako firmy v celosvetovom meradle (2,4 mil. USD) alebo spoločnosti v Českej republike (1,7 mil. USD). Firmy priznávajú veľmi malé množstvo rafinovanejších podvodov, akými sú napr. účtovné podvody alebo porušenie práv duševného vlastníctva.
Sprenevera majetku (uviedlo ho 23% firiem, v ktorých došlo k prípadom hospodárskej trestnej činnosti) ostáva v krajine najrozšírenejším typom podvodu, za ktorým nasleduje korupcia a úplatkárstvo s 13%. Avšak až 30% spoločností na Slovensku vníma korupciu a úplatkárstvo ako najčastejšie sa vyskytujúci typ ekonomickej trestnej činnosti a 36% firiem je presvedčených, že prišli o šancu získať zákazky, pretože ich konkurent zrejme podplácal.
Spoločnosti sú presvedčené, že ich kontrolné systémy nemajú slabiny a fungujú veľmi spoľahlivo – priemerné hodnotenie ich kvality je vyššie než celosvetový priemer či priemer v Českej republike. Na druhej strane iba 18% všetkých prípadov bolo odhalených vďaka kontrolným mechanizmom.
„Je možné, že viacero rafinovanejších podvodov ešte nebolo odhalených. Hoci spoločnosti majú nainštalované rozličné kontrolné mechanizmy, zdá sa, že nie sú veľmi účinné. Vyzerá to tak, že väčšinu podvodných konaní, ktoré uviedli slovenské firmy, tvorí sprenevera majetku v malom rozsahu, ktorého sa dopúšťajú väčšinou dočasné pracovné sily. V tomto ohľade sa Slovensko odlišuje nielen od celosvetového priemeru, ale aj od výsledkov, ktoré dosiahla susedná Česká republika. Podobný obraz sme tam mohli vidieť pred štyrmi rokmi. Odvtedy sa počet odhalených prípadov v Českej republike viac než zdvojnásobil a znásobili sa aj priemerné priame finančné straty. To je obzvlášť alarmujúce, pretože iba 5% slovenských firiem pripúšťa, že by sa v nasledujúcich dvoch rokoch mohlo stať obeťami hospodárskej kriminality,“ hovorí Jan Vylita, Direktor Oddelenia Vyšetrovacích a forenzných služieb v PwC Slovensko.
Každý podvod si vyžaduje tri základné predpoklady: motív, schopnosť zdôvodniť porušenie zákona a príležitosť. Medzi citované dôvody uvádzané ako vysvetlenie, prečo sa jednotlivci dopustili podvodu, patria z 50% finančné pohnútky (napr. chamtivosť) a nákladný životný štýl (36%).
Páchatelia musia mať taktiež schopnosť zdôvodniť si svoje správanie. V 38% odhalených prípadov vychádzalo, že slovenskí podvodníci mali nízky prah odolaniu pokušenia a v 33% podvodov si neuvedomovali, že konajú protiprávne.
Príležitosť na páchanie ekonomickej trestnej činnosti vzniká v dôsledku slabého kontrolného prostredia, no čo je azda ešte dôležitejšie, aj existujúcej firemnej kultúry, ktorá v zamestnancoch nepodporuje lojálnosť ani dodržiavanie etických princípov a zákonov. Na Slovensku 44% firiem uviedlo ako pohnútku pre spáchanie podvodu nedostatočné vnútorné kontroly, no takmer dve tretiny respondentov zdôraznili problémy ohľadom firemnej kultúry: nedostatočná lojalita k zamestnávateľovi (55%) a nejasný etický kódex firmy (35%). Otázky firemnej kultúry hrajú prekvapujúco oveľa väčšiu úlohu, ako by zodpovedalo celosvetovému priemeru.
„Význam transparentnej a etickej firemnej kultúry ešte vzrastie, keď si všimneme spôsob, ako dochádza k odhaleniu podvodov,“ vysvetľuje Jan Vylita. „Najúčinnejším kontrolným nástrojom je interný audit, ktorý pomohol zistiť hospodárske trestné činy v 11% prípadov, no až 30% podvodov bolo odhalených vďaka zriadenej linke na nahlasovanie podozrení na nekalé praktiky. Ukazuje nám to, ako veľmi je pre firmy dôležitá transparentná firemná kultúra a správny prístup zamestnancov – ich uvedomelosť, zodpovednosť a pripravenosť rozpoznať a upozorniť na nevhodné správanie.“
„Hospodárska kriminalita sa jednoducho nedá úplne zlikvidovať. Je to ako boj s mýtickou hydrou – odstránením živnej pôdy pre jeden druh podvodov sa len vytvorí príležitosť pre vzostup iného typu,“ vraví Steven Skalak, Vedúci Globálnych vyšetrovacích a forenzných služieb v PwC. „Samotné kontrolné mechanizmy nepostačujú. Riešením je vytvorenie firemnej kultúry, ktorá podporuje snahy o kontrolu a nahlasovanie podozrení na nekalé praktiky s jasne stanovenými etickými pravidlami, buduje pocit vernosti voči organizácii, chráni zamestnancov usilujúcich sa robiť správne veci, a zavádza jasné sankcie voči tým, ktorí sa dopustia podvodu bez ohľadu na to, akú pozíciu vo firme zastávajú.“
Podrobné informácie o hospodárskej kriminalite v krajine možno nájsť v špeciálnej správe o Slovensku (dostupná na internetovej adrese www.pwc.com/sk alebo na vyžiadanie).
Úplné znenie globálnej správy možno nájsť na adrese: www.pwc.com/crimesurvey. Ďalej prikladáme súhrn najdôležitejších výsledkov v celosvetovom meradle.
Prílohy:
- Súhrn najdôležitejších celosvetových zistení
- Metodológia
- Terminológia
Súhrn najdôležitejších celosvetových zistení:
Takmer 43% spoločností sa za posledné dva roky stalo obeťou ekonomickej trestnej činnosti.
Za toto obdobie vzrástla priemerná priama finančná strata firiem z 1,7 mil. USD na 2,4 mil. USD.
Spoločnosti ďalej uviedli, že utrpeli aj značné „vedľajšie škody“: z tých firiem, ktoré u seba nejakú formu ekonomickej trestnej činnosti odhalili, vyše 80% uviedlo, že podvody poškodili ich značku, ovplyvnili morálku zamestnancov, pošramotili ich vzťahy s inými spoločnosťami a zvýšili náklady na styk s regulačnými orgánmi; 69% priznalo, že podvody negatívnym spôsobom ovplyvnili cenu ich akcií.
Nijaký sektor nie je imúnny voči podvodom. Najčastejšie k ním dochádzalo v sektore poisťovníctva a maloobchodu, kde sa s nimi stretlo 57% spoločností, za ktorými nasledoval štátny a verejný sektor s 54%, sektor finančných služieb so 46% a automobilový sektor so 44%.
Najbežnejším typom podvodného konania bola sprenevera majetku - uviedlo ju 30% z tých spoločností, ktoré sa stretli s hospodárskou kriminalitou. Početnosť prípadov účtovných podvodov sa v porovnaní s rokom 2003 strojnásobila a vyskočila na 12%. Korupcia a úplatkárstvo boli uvádzané v 13% prípadov. Porušenie práv duševného vlastníctva stúplo približne o tretinu (15%).
Medzi osobné dôvody uvádzané ako vysvetlenie, prečo sa jednotliví páchatelia dopustili podvodu, patria finančné pohnútky (57%), nákladný životný štýl (36%) a nespokojnosť s kariérou (12%). Medzi dôvodmi na strane firmy, ktoré podvodné konanie umožnili, asi tretina respondentov uvádzala slabé kontrolné mechanizmy, 34% respondentov zasa nízku úroveň lojalite voči firme, 17% relatívnu anonymitu, 14% nejasné etické princípy spoločnosti a 44% vystavenie pokušeniu.
V 43% prípadov bol podvod odhalený vďaka systému „whistle blowing“ alebo vďaka iným upozorneniam. Najefektívnejšie kontrolné opatrenie – interný audit – bolo prvotnou metódou odhalenia ekonomickej trestnej činnosti v 19% uvedených prípadov.
Spoločnosti, ktoré prešli aspoň jednou významnou štrukturálnou zmenou – napr. v dôsledku fúzie, akvizície, reorganizácie či znižovania stavov – uvádzali vyšší počet podvodov. Okolnosti nasledujúce po akvizícii alebo vytvorení nového podniku, akými sú napr. spájanie procesov a informačných systémov, personálne zmeny alebo zmena úloh a zodpovedností pracovníkov, interakcia s novými zákazníkmi a dodávateľmi, styk s novými kultúrnymi zvyklosťami, ak podnik pôsobí v cudzej krajine – to všetko vytvára živnú pôdu, na ktorej sa podvodom náramne dobre darí.
Metodológia
Celosvetový prieskum PwC ohľadom celosvetovej hospodárskej kriminality, ktorý bol realizovaný v roku 2007, vykonala v mene PwC a Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu nemecká firma TNS Emnid GmbH & Co. KG.
Prieskum prebehol v 40 krajinách v období od mája do septembra 2007. Bolo realizovaných vyše 5 400 počítačovo podporovaných telefonických rozhovorov s generálnymi riaditeľmi, finančnými riaditeľmi a inými riadiacimi pracovníkmi, ktorí sa prihlásili k zodpovednosti za predchádzanie a odhaľovanie trestných činov v rámci svojich firiem.
Spoločnosti boli vyberané náhodným spôsobom, pričom sa uprednostňovalo 1 000 najväčších firiem danej krajiny a cieľový počet respondentov za každú krajinu sa stanovil podľa jej HDP.
Ďalšie informácie o použitej metodike možno nájsť v globálnej správe na str. 40.
Terminológia
Podvod/hospodárska kriminalita: Úmyselné dopustenie sa podvodného konania za účelom pripravenia inej osoby o peniaze, majetok alebo zákonné právo.
Sprenevera majetku: Krádež majetku spoločnosti (vrátane peňažných prostriedkov/hotovosti alebo zásob a zariadení), ktorej sa dopustia riaditelia firiem, iné osoby v zodpovedných funkciách alebo zamestnanci vo svoj vlastný prospech.
Účtovný podvod: Účty firmy sú upravené alebo prezentované spôsobom, ktorý neodráža skutočnú hodnotu jej finančných aktivít.
Korupcia a úplatkárstvo (vrátane machinácií a vydierania): Typickým príkladom je zneužitie oficiálneho postavenia na získanie osobnej výhody porušením povinností. Môže ísť o prísľub ekonomickej výhody alebo inej láskavosti, uplatňovanie zastrašovania alebo vydierania. Môže sa vzťahovať aj na akceptovanie takýchto pohnútok.
Pranie špinavých peňazí: Konanie zamerané na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti zamaskovaním ich pravého pôvodu.
Porušenie práv duševného vlastníctva (vrátane ochranných známok, patentov, napodobovania originálnych výrobkov a služieb, priemyselnej špionáže). Patrí sem nezákonné kopírovanie resp. distribúcia napodobenín tovaru v dôsledku porušenia patentu alebo autorského práva, ako aj výroba falošných bankoviek a mincí s úmyslom vydávať ich za pravé. Spadá sem aj nezákonné získanie obchodných tajomstiev alebo dôverných informácií o firme.
Poznámky:
1. PwC pôsobí v oblasti vyšetrovania a forenzných služieb vo vyše 50 krajinách sveta. Môže poskytnúť skúsené a erudované tímy na riadenie a zmiernenie hrozby podvodov vo firmách a dosiahnutia čo najlepších výsledkov v tomto smere. Použitie dôkladných forenzných účtovných a firemných vyšetrovacích techník dovoľuje klientom pokračovať v podnikaní, získať naspäť stratené finančné prostriedky a zabrániť ďalším hospodárskym stratám. Odborné znalosti pomáhajúce organizáciám vyšetriť podvody a riadiť mnohé riziká, ktoré s podvodmi, zneužitím a nečestnosťou súvisia, vychádzajú zo skúseností medzinárodného personálu a z jeho doterajšieho pôsobenia v oblasti forenzného účtovníctva, forenzných vyšetrovaní v oblasti informačných technológií a v súkromnom sektore, ako aj oblasti regulačných prác a presadzovania dodržiavania zákonov.
2. PricewaterhouseCoopers (www.pwc.com) poskytuje audit zameraný na priemysel, daňové a poradenské služby ktoré budujú dôveru verejnosti a zvyšujú hodnotu pre svojich klientov a vlastníkov. Vyše 140.000 zamestnancov v 149 krajinách našej siete zdieľa ich myslenie, skúsenosti a riešenia na vytvorenie čerstvých perspektív a praktického poradenstva.
“PricewaterhouseCoopers” je sieť členských firiem PricewaterhouseCoopers International Limited, pričom každá spoločnosť je samostatným a nezávislým právnym subjektom.
|
|
